Ak poviem...

169 28 1
                                    


Ak poviem že chcem zomrieť,

nehnevaj sa na mňa prosím.

Túto báseň beriem ako verejnú spoveď,

v srdci si ju večne nosím.


Ak poviem že moja myseľ nie je jasná,

prosím nezačni sa o mňa báť.

To neznamená že nikdy nie je krásna.

Len... ti dávam znamenie že cítim skrat.


Ak ti poviem že zle sa cítim,

dobre vieš že nemám nádchu.

Stotožňujem sa z vlastným bitím,

aj keď len na chvíľu krátku.


Ak ti poviem že odísť chcem,

nekrič po mne.

Že to nie je v poriadku ja sám dobre viem.

Nádej na šťastnú myseľ vo chvíli zomrie.


Ak ti nepoviem že ťa ľúbim

ty aj tak vieš že áno.

Budeš pokojná keď ti sľúbim,

že preberiem sa každé ráno?


Niečo také sa sľúbiť nedá,

Prepáč mi no ako môžem klamať?

Moja tvár bude chladnobiela,

odpusť mi, nechcel som sklamať.


Ak budem okolo seba cítiť temnú tmu

ktorú neprerazí ani tá najjasnejšia sviečka,

tak ma len objím a povedz, že si tu.

A ja ráno opäť raz otvorím viečka.


Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/Donde viven las historias. Descúbrelo ahora