Autorove myšlienky 1

165 21 0
                                    

Myšlienky za ktoré sa hanbiť musím

a pred svetom tajiť.

Všetky pocity vo vnútri seba dusím,

neviem, ako mám sa ich zbaviť.


Nevyrieknuté myšlienky

sťa blázna chorého!

Smiešne ľudské domnienky

čo skrývam tak tajného.


Ja nepoviem nikomu slovo ani!

Ja ponesiem ich do hrobu.

Neodhalia predstavy ktoré ukrývajúc človek mladý

čo v hlave má pohromu.


Ja sám viem,

že to nie je správne.

Myslím na to či spím či bdiem

nuž uvedomujem si chybu- a to je to hlavné.


Smrť, vraždy či čosi celkom iné?

Ja neodvažujem sa písať o tom.

Keď ľudia dúfajú že my, choré hlavy už dávno spíme

ja rozmýšľam iba o tom.


O veciach čo povedať nahlas,

je hanba len!

Spoločenská sebevražda!

Ja nepovedal by som, ani keby smiem.


Vraj som ja človečina?

Moje myšlienky nie sú ľudské ani z diale!

Odohráva sa v nich divočina

z ktorej počuť hlasný nárek.


Kde ľudia siahnu na dno,

ba ešte hlbšie padnú.

Za tie roky čo z mojej mysle sa stalo

ani tí najmúdrejší neuhádnu.


Ja nemôžem viac povedať,

ja hanbím sa veľmi.

Pred Bohom raz budem sa spovedať.

Za mňa popros ho- aby ku mne bol mierny.


Snáď sa to zastaví

aj keď mňa netrápi, čo si myslím.

Za moje neľudské predstavy

doplatím- tým si buď istý.

Už dlhšie mi vŕtalo v hlave aby som svoje myšlienky dala na papier- doslova. Dozvedeli ste sa všetko a zároveň nič. Keby to mám konkretizovať, báseň by mala niekoľko strof ale ako ste si už všimli, bude lepšie keď si to predsa len nechám pre seba... 

Báseň o tom čo sa odohráva v mojej mysli.

Princove uspávanky (Zbierka básni) /COMPLETE/Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin