• kapitola 12 •

34 3 5
                                    

„Rose, tri!" zakričala učiteľka z telesnej, keď som dokončila kotúľ. Kotrmelce mi nikdy nešli. Ako aj všetko ostatné z telesnej stránky.

Všetky dievčatá dostali jednotky. Pozerali sa na mňa vyvýšeným pohľadom. Boli lepšie, uznávam, ale zas to som si nezaslúžila. Bola som medzi nimi sama a veľmi ma to bolelo. Usmiala som sa na ne a odvrátila zrak, aby si nevšimli slzy tlačiace sa mi z očí. Videla som hmlisto, ale to ma nijak netrápilo.

„Takže, vyzerá to takto. Ellise uzatváram jednotku, Beth jednotku, Kelsey jednotku, Julie jednotku, Sydney jednotku, Holly jednotku, Debby jednotku, Amélii jednotku a Rose trojku," čítala zo svojho zoznamu pani Roomplová, učiteľka telocviku a geografie.

Zase... Rovnako ako minulý rok a rok predtým a predtým. Jediná, v triede s telocvikovou elitou na celej škole a ja jediná mám trojku. Ach...

Keď sme skončili, nechala nás odísť do šatní a prezliecť sa. Medzitým sa dievčatá smiali Benovi, ktorého všetci prezývali Poťák, pretože sa zapotí i pri prejdení z telocvične do šatne a to mi verte, nie je ďaleko a je to pravda. Nie je tučný, nemá ani nadváhu, len má nejaké problémy. A to ja dokonale chápem.

Naposledy, keď som tu dostala záchvat, tušila som, že sa to stane. Ale nijak som tomu nebránila, pretože už bolo neskoro. A on to tiež nijak nerieši, keď dostal minule záchvat, prišla sanitka a v nemocnici pobudol pekný týždeň. Odvtedy sa mu všetci radšej vyhýbajú. Ale aj tak si myslím, že to robia kvôli jeho poteniu. Ale ako chlapec je fajn. Je milý a hanblivý, ale za to inteligentný. Mrhá svojím talentom. Má dar umenia, na výtvarnej kreslí nádherne. Každému pán Boh odoberie, ale i pridelí. V tom je pán Boh naozaj spravodlivý.

Dievčatá zrazu zastali a otočili sa na mňa. Išla som vedľa Bena, jediná.

„Idiotka s Poťákom sa našli!" vykríkla Beth a všetky jej pätolízačky sa zasmiali. Čo boli vlastne všetky dievčatá okrem mňa.

Ignorovala som ju. Aj jej hlúpe poznámky a poznámky ostatných. S Benom sme odkráčali do šatní.

Rýchlo som sa prezliekla a snažila sa myslieť pozitívne. Vyšla som zo šatní so vstýčenou hruďou. 

Usmievala som sa. V mysli som plakala. V srdci som však už bola mŕtva. Akoby ma ich poznámky drtili a ja som vďaka nim umierala a nakoniec zomrela. A znovu vstala. Ale mŕtva.

EpilepsiaWhere stories live. Discover now