Touch my lips

7.

Byť sama doma nebolo nič pre mňa. Nikde som nepočula hlasy a bolo tu len neznesiteľné ticho. Ležala som na posteli a snažila sa zaspať. Bola som veľmi unavená , no myšlienky mi nedali spať. To ticho mi postupne naháňalo strach. To , čo Loui hovoril o hviezdach a domoch , chcela som vedieť čo to znamená. Rozprával v takých hádankach a možno to ho robilo takým zvláštnym a asi sem len prišiel hľadať lepší život. Častokrát som premýšľala , že chcem odísť odtiaľto , že chcem nájsť niečo nové , ale niečo ma tu vždy držalo. Zrejme som si na toto miesto už celkom zvykla , no niekto sa prisťahuje sem a dúfa , že to bude lepšie. Asi preto som vždy nemala rada nových susedov. Pre ich jednoduchý život plný možností , ale oni našli iba toto miesto. Toto miesto , ktoré nakoniec aj tak opustili. Lebo tu nič nenašli. Žiaden lepší život. Ale Loui, ako by to tu poznal. Akoby tu žil , ale sám o tom nevedel.

Celú noc som neprižmúrila oči a na to ticho som si pomaly zvykala a len som bdela a bdela.

Keď som uvidela prvé lúče slnka , čo mi osvetlili izbu , vstala som z postele. Cez prázdniny som zvykla na bicykli chodievať do mesta a dnes to nebolo iné. Obliekla som si letné belasé šaty , vlasy dala do copu a zbehla do chodby pre tašku. Po ceste som ešte pozrela do chladničky , či mi niečo nechýba. Keď som ju otvorila , zívala prázdnotou. Mysela som , že sa mi zatiaľ minula len zásoba cereálií , ale prázdnu chladničku som fakt nečakala. Radšej som ju zatvorila a vykročila do nového dňa.

Vonku bolo maximálne horúco ako vždy. Bicykel som vybrala z kríkov a pomaly sa vzdiaľovala od domu. V tomto teple nikto nevychádzal na vzduch , preto nikde nikoho nebolo. Vietor mi len jemne fúkal do tváre a mierne ju ochladzoval.

Cesta do mesta mi však netrvala dlho a chodníky v meste boli zaplnené ľuďmi , ktorí sa mihali sem a tam. Chvíľu som ich pozorovala a všimla si , že všetci vyzerajú rovnako. Ruky plné tašiek prechádzali z miesta na miesto a možno som sa im chcela podobať , chcela s nimi splynúť , ale bola som iná. Nepatrila som medzi nich a nemala som peniaze na rozhadzovanie, preto som bicykel nechala vonku a vošla do najbližšieho obchodu s potravinami.

Zobrala som asi všetko , čo by som mohla na tie dva týždne potrebovať a nakoniec som ešte pridala päť balíkov cereálií do zásoby. Jedna zásadná vec: Neviem variť , takže mi cereálie na večeru dúfam budú stačiť. Vyšla som z obchodu a s bicyklom po boku som ešte pozerala výklady predajní. Všade boli len samé handry , až na jeden. Všimla som si vo výklade kníhkupectva jednu knihu. Na obálke bolo napísané : "Zobuď sa."
Vyzerala na pohľad zaujímavo a tak som si ju išla kúpiť.

Strčila som ju do tašky a ešte chvíľu blúdila po meste. Pomaly sa ľudia ale strácali a ja s nimi.

Šlapala som naspäť domov a našťastie už nebolo tak horúco. Rozpustila som si vlasy a teplý vietor mi ich rozvýril a ja som sa vtedy cítila fajn.
Zabočila som k nášmu domu a zosadla z bicykla. Otvorila som dvere a konečne vošla do chládku. Tašky som najskôr položila na stôl v kuchyni a musela som si sadnúť .Hlavu som oprela o stôl a až potom som všetko schovala do chladničky , až na jedny cestoviny , ktoré som si chcela uvariť na obed. Zásoby cereálií som napchala do skrinky pod umývadlom. Síce som variť nevedela , ale skúsiť som to mohla a tak som sa do toho pustila.

Cestoviny som dala do nejakého starého hrnca a nechala variť. Išla som do obývačky a sadla si na gauč. Niekde som sa zahľadela a v tom som si spomenula na tú knihu , čo som si dnes kúpila. Skočila som po ňu do tašky a vrátila sa spať do obývačky , kde som ju začala čítať.
Knihy som moc nečítala , lebo ma nikdy žiadna nezaujala. Čudovala som sa sama sebe ,že som si nejakú vôbec kúpila. Dosť som sa do nej začítala keďže som úplne zabudla...
"Cestoviny!"
Vyskočila som z gauča ako pojašená a vbehla som rýchlo do kuchyne. Všade po dlážke a sporáku bola voda a pena.
" Och nie. To sa môže stať iba mne!"
Našla som nejakú handru a všetko som musela poutierať. Trvalo mi celé hodiny , kým som tú potopu vysušila a k tomu boli cestoviny celé rozvarené.
"Toto jesť nebudem," povedala som a hodila ich do koša.

Keď už bolo všetko v úplnom poriadku , za oknami sa už pomaly stmievalo. Bola som dosť hladná a cestoviny dopadli katastrofou, preto som otvorila skrinku pod umývadlom a vybrala cereálie. Nič iné mi neostávalo a tak som ich nasypala do misky a zvyšok vrátila späť.
Boli chutné a určite lepšie než tie rozvarené cestoviny.
Na to , že s mamou pozerám kuchárske programy , som fakt nemehlo. Zapla som si telku a keďže som dnes nespala a k tomu dnešný deň , bola som veľmi unavená.