Life with Magcon Boys II.

Help

Stála som ako prikovaná. Bol premočený do poslednej nitky. Pozeral na mňa so slizkým úškľabkom na tvári. Slzy sa mi tlačili do očí a ja som spravila prvú vec, ktorá ma napadla. Zatvorila som mu dvere rovno pred nosom. Z vrecka na Shawnovej mikine, ktorú mi dal som vytiahla mobil. Vytočila som Caluma.

"Ahoj Am. Čo potrebuješ?" ozval sa Calum.

"Calum.. On sa vrátil." vzlykla som.

Shawn

Chcel som Am skontrolovať pretože sa dlho nevracala. Približoval som sa ku dverom keď som začul, ako sa s niekým rozpráva.

"Calum.. On sa vrátil." vzlykla.

Nechcel som aby plakala. Nemal som rád keď plače. Vždy mala v očiach toľko smútku.

"Kto?" spýtal sa Calum a ja som počul, ako zvážnel.

"Thomas." zašepkala.

Nevedel som žiadnom Thomasovi. Nikdy ho nespomenula a nikdy som čo i len o niekom takom nepočul.

"Am, v prvom rade sa musíš ukľudniť. Dýchaj. Ako sa ťa sakra ten hajzel našiel?" spýtal sa jej Calum.

"Ja neviem. Musel sledovať môj twitter. Bojím sa, Calum. Veľmi." povedala som a ja som cítil ten strach v jej hlase.

"Treba zachovať chladnú hlavu. Dýchaj, nechcem predsa aby si mala panický záchvat. Dva krát a stačilo. Tretí ťa položí. Dobre to vieš. Dýchaj a rozmýšlaj. Našiel ťa, ale to neznamená, že ti niečo spraví." dokončil Calum. Jediné čo som v tej chvíli dokázal bolo, čudovať sa.

Mávala panické záchvaty. Nejaký debilný Thomas ju obťažoval a ona to nikomu okrem Caluma, Luka a Mikeyho nepovedala.

"Am." začal som. Okamžite na mňa pozrela s vystrašeným výrazom. Hneď, ako zistila, že som to ja jej pohľad zmäkol.

"Shawn." povedala s roztraseným hlasom.

"Mohla by si mi to prosím vysvetliť?" spýtal som sa jej a vtiahol si ju do objatia. Prikývla, rozlúčila sa s Calom a mobil odložila naspäť do vrecka.

America

Chcela som mu to povedať. Už nebolo cesty späť a mňa to aj tak veľmi ťažilo.

"Ten kto zvonil bol Thomas. V Austrálii a na mojej škole, do ktorej chvalabohu chodil aj Luke, Calum a Mikey, bol chalan, ktorý každého šikanoval. Už len to, že som bola Calova sestra ho štvalo. Nechápala som prečo. Každý deň keď mal Calum po škole tréning a nešiel so mnou domov, odstavil si ma. Bolo to vždy pri skrinkách a ja som sa nevedela brániť. Calum na to dlhé mesiace neprišiel. Chodila som domov s modrinami, bolesťami a všetkým ostatním. Raz keď sa chcel ísť Cal kúpať, povedala som, že nemôžem. Snažil sa ma dostať do bazénu a keď mi nadvihol tričko videl modriny. Okamžite som mu všetko s plačom vyklopila a on ma len hladkal po hlave. Sám nevedel čo s tým spraviť pretože Thomas bol jednoducho grázel." nadýchla som sa a pokračovala.

"Raz sme sa s Calumom dohodli, že nepôjde na tréning a počká kým mi bude chcieť Thomas ublížiť. Akonáhle na mňa zdvihol ruku mu ju Calum chytil. Pekne sa domlátili, ale našťastie mal Calum len pár odrenín. Thomas na tom bol však horšie. Mal zlomený nos a ruku, roztrhnutú peru a monokel. Nedal mi pokoj. Caluma a Mikeyho zo školy vyhodili hneď potom ako sa ich skupina stala známejšia. Ja a Luke sme prestúpili na inú školu a bolo nám fajn. S mamou sme sa presťahovali sem a všetko bolo v pohode až doteraz." vzlykla som.

"Panický záchvat som mala dvakrát a vždy to bolo pri spomienkach na neho." vysvetlila som mu.

"Am, mne je to všetko tak ľúto." povedal mi Shawn a uväznil ma vo svojom objatí.

Dýchala som. Dýchala som jeho vôňu pretože tá ma vždy dokázala ukľudniť. Tep sa mi ukľudnil a ja už som dokázala normálne rozmýšľať.

"Musíme niečo spraviť." pozrela som sa naňho a snažila sa niečo vymyslieť.

"Nič neurobíme. Budeme na teba dávať pozor." usmial sa jemným úsmevom a dal mi pusu na čelo.

"Musím to povedať aj chalanom?" spýtala som sa ho.

"Mala by si. Bude to jednoduchšie." zobral ma za ruku a viedol ma do obývačky. Chalani na nás pozerali s vyjavenými pohľadmi.

Všetko som im vysvetlila a potom ma každý jeden objal. Matty a Cameron ma držali dlhšie a pevnejšie ako ostatní. Predsa len najlepší kamarát a skoro ex.

"Budeme ťa chrániť. Nepôjdeš jednoducho von bez niektorého z nás." usmial sa na mňa Cam.

"Ďakujem vám chalani." tlačili sa mi slzy do očí. Mať takýchto skvelých kamarátov je sen.

"Vôbec nemáš začo." usmial sa na mňa Matty.

Bolo už dosť neskoro a ja som po všetkom tom plači nedokázala nechať otvorené oči. Shawn mi pomohol do postele a prikryl ma. Dal mi pusu na čelo a chystal sa odísť.

"Zostaň. Prosím." zašepkala som.

Ľahol si ku mne a ja som sa k nemu čo najviac pritúlila. Cítila som sa bezpečne. Shawn okolo mňa obmotal ruky a ja som konečne zaspala.

Žiadne sny, žiadne spomienky. Konečne pokojný spánok.

_______________________________
Ahojte!

Ďalšia časť je na svete. Dúfam, že sa vám bude páčiť aj keď je dosť suchá. Nebudem to tu obkecávať.

Otázka:

Tešíte sa do školy?