Kóma

337 22 2
                                    

"Je mimo ohrozenia, ale je v kóme." odpovedal mi Cam a ja som si pomaly sadla na zem.

"Toto je vážne, ako zlý sen." povedala som a otočila sa na chalanov, ktorý sedeli na gauči.

Všetci na mňa pozreli pomaly so slzami v očiach. Matt sa zdvihol a prišiel ku mne, okamžite ma objal.

"Chýba mi." pošepkala som mu do ramena.

"Nám všetkým." povedal mi Matt.

"Kedy ho môžeme vidieť?" spýtala som sa Camerona.

"Zajtra za ním môžeme ísť." pozrel na mňa smutným pohľadom.

"Mám vás rada." povedala som chalanom. Pobrala som sa ku schodom.

"Aj my teba." usmiali sa na mňa a potom mi zaželali dobrú noc.

Obliekla som si Shawnove tričko a zabalila sa do periny, ktorá voňala ako on. Po asi 5 minútach som konečne zaspala.

Shawn

"Pán Mendes prišli vás pozrieť vaši priatelia." povedal pravdepodobne doktor pretože jediné čo som si pamätal bola tvár Americi.

Chcel som otvoriť oči, ale nešlo. Snažil som sa zo všetkých síl.

"Chýbaš nám Shawn." povedal Aaron.

Buchli dvere a ja som si myslel, že odišli a zase som zostal sám. Mal som strach, že nikdy neotvorím oči.

"Shawn.." počul som tichý hlas a potom ma niekto chytil za ruku.

"Chýbaš mi. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi.    Celé dni preplačem pretože sa bojím, že ťa stratím. Ďakujem ti, že si ma zachránil, ale nikdy som nechcela aby sa ti stalo toto." zavzlykala.

"Ľúbim ťa." a potom som pocítil jemný dotyk na mojom líci. Dala mi pusu na čelo a odišla. To som vedel podľa buchnutia dvier.

Tak veľmi som chcel otvoriť oči.

America

"Poďme prosím preč." povedala som chalanom a snažila sa nevnímať to, že som v nemocnici a to, že bol Shawn neobvykle bledý.

"Vyzeral hrozne." povedal Grayson.

Neodpovedala som. Nechcela som. V jeden okamih sa mi zdalo, že Shawn pohol prstom na ruke, ale to bol asi len pocit.

Z nemocnice sme sa išli najesť. Ethan sa pred reštauráciou rozplaskol ako žaba a my sme sa konečne z chuti zasmiali. Všetko bolo iné. Všetko bolo iné bez NEHO. Chýbal každému jednému z nás a pri večeri to bolo cítiť.

"Nepôjdeme sa prejsť po pláži?" spýtali sa dvojičky.

"Môžme." odpovedal za ostatních Cameron.

Ja som sa nedokázala sústrediť. Tak veľmi som myslela na Shawna, že som si vôbec neuvedomila, že sme už na pláži.

"America? Čo sa deje?" spýtal sa ma Matt.

"Nič Matty." snažila som sa usmiať, ale sama som vedela, že sa mi podaril len úškľabok.

Matt sa viac nepýtal. Videla som, že je smutný, ale ja som nedokázala odpovedať.

Shawn bol moja opora, moja prvá pravá láska, moje útočisko. Všetok moj čas som sa snažila stráviť s ním a môj výpadok pamäte mi ku všetkému vôbec nepomáhal. Jediné čo dokážem robiť je plakať. Tak veľmi by som ho chcela objať, pobozkať alebo len chytiť za ruku.

Milovala som jeho nečakané bozky na krk. Jeho objatia, ktoré prišli a nikdy nechceli odísť. Jeho dotyky, ktoré vo mne vyvolávali roj motýľov. Dotyky, ktoré mi spôsobovali husiu kožu. Bozky, ktoré ma vždy dostali do kolien.

Teraz je všetko preč. Jediné čo v sebe cítim je prázdnota a strach. Zmôžem sa jedine na plač.

Dala by som všetko za jeden jeho dotyk, bozk alebo len objatie. Všetko.

"Am, ideme domov." zobral ma za ruku Gray.

Neuvedomujem si čas. Neuvedomujem si nič.

"Am? Prosím, hovor s nami." smutne na mňa pozrel Ethan a objal ma.

"Prepáčte mi, ale nemôžem. Nedokážem. Chýba mi." odpovedala som im a zotrela si slzy, ktoré sa mi kotúľali po tvári.

Domov sme sa dostali krátko potom ako sa zotmelo. Pozdravila som chalanov a odišla do izby. Prehrabovala som sa v Shawnovom šatníku a hľadala tričko, ktoré som milovala.

Prehrabla som jednu kôpku a z nej vypadol pokrčený papier.

We'll play the songs we used to love
While we try to fall in love again
We don't know who's wrong or right
We don't even care enough to fight
We're going through the motions
Cause we can't fix what's broken
And I know it's gonna hurt
But darling I'll go first
Cause I won't keep on saying those three empty words
No, I won't keep on saying those three empty words.

Pomaly som čítala každé jedno slovo, ktoré tam bolo napísané. Nevedela som melódiu a bolo mi to jedno. Jednou vecou som si bola istá. Musela som ísť okamžite za ním.

Schody som zbehla rýchlosťou blesku. Vonku bola tma predsa len už bolo okolo jedenásť hodín. Obliekla som si tenkú mikinu a chalanom rýchlo oznámila kam idem. Snažili sa ma zastaviť a prehovoriť ma na ráno, ale ja som ich nepoužívala.

Vybehla som z domu a rozbehla sa smerom k nemocnici. Utekala som čo mi dych stačil a snažila sa do ničoho a nikoho nevraziť. Vbehla som do nemocnice a potom po schodoch ku Shawnovej izbe.

"Prosím, môžem dovnútra?" spýtala som sa sestričky a ona mi s poloúsmevom prikývla.

Otvorila som dvere a videla Shawna presne v tej istej polohe ako predtým. Prešla som k posteli a pohladkala ho po tvári. Na čelo mu dala pusu a potom ho chytila za ruku.

Dlho som rozmýšľala či to je dobrý nápad až som sa nakoniec odhodlala. Začala som spievať a dúfala, že sa niečo stane.

"We'll play the songs we used to love
While we try to fall in love again
We don't know who's wrong or right
We don't even care enough to fight
We're going through the motions
Cause we can't fix what's broken..."

________________________________
New chapter is here!

Ahojte! Takže konečne pokračovanie. Je trošku smutné a depresívne, ale veď aj také musí byť.

Dúfam, že sa vám časť bude páčiť a všetko ostatné k tomu. Nebudem to tu omielať.

Otázka:

Ako ide škola?

-poviem vám, že prvý ročník na strednej nebude vôbec ľahký.. a to som si myslela, že keď som na tom športovom tak to budeme aspoň o trošku ulahčené, ale ani trošku..

Life with Magcon Boys II.Donde viven las historias. Descúbrelo ahora