Never? Never!..?

~ III ~

Keď som si bol istý že už odišiel, padol som na kolená, na tú odbornú zem a rozvlikal som sa. Má pravdu, nedá sa na mňa pozerať som iba odporná kurva...kurva zadarmo...vzlikal som na zemi, tej studenej zemi bez nohavíc a boxeriek.

Kráčal som a posledné domy som nechal za sebou. Zatváril som sa ublížene a pokračoval som ja lúku. Začal som ukazovať všetky svoje pocity a v očiach ma pálili slzy. Naozaj som tu už dlho nebol. Kusol som si do pery, aby som nezačal plakať ako malé dieťa a pridal som do kroku.
Keď som sa dostal na lúku, nechal som slzy sťekať po mojej tvári a bolestne som zakričal. Najlepšia možnosť pre uvoľnenie. Hneď potom som sa zložil na zem a schúlil som sa do klbka. Rozmýšľal som nad svojou smrťou.

V slzách som prišiel domov a domom sa rozliehal smrad spáleniny...á matka je doma a varí...prešiel som do svojej izby, ktorá bola celá rozhádzaná...prešiel som ku skrini kde som vybral čisté boxerky a svoje posledné dlhé džinsy...otec mi určite zobral peniaze, ako vždy. Posadil som sa na postel a znovu som sa rozvlikal.

Ležal som tam niekoľko hodín a uvažoval som, či by tu bolo všetkým lepšie bezomňa. Ako tak nad tým rozmýšľam, nikto o mňa nejaví záujem a pre všetkých som duch. Teda skoro pre všetkých. Jediný kto ma neignoruje je Izaya. Je možnosť že sa bojím že ma začne ignorovať aj on? Nehrozí. On by to neurobil, inak by to znamenala jeho prehra.

Vo svojej izbe som strávil celý deň až nastal ten osudný moment, teda večer a vchodové dvere skoro vyleteli z pántov. Rýchlo som vyskočil oknom a bežal som čo najďalej od domu, až som skončil na nejakej blbej lúke.

Zobudil som sa na nejaké divné zvuky. Asi som zaspal. Opatrne som sa posadil a pretrel som si oči. Zívol som si a prehrabol som si vlasy. Doľahla na mňa depka a ja som sa chcel zabiť. Obzrel som sa, či tu niečo nenájdem, ale všimol som si nejakú postavu.

Všimol som si nejakú postavu, ktorá sedí na zemi, vytiahol som svoj nožík a pomaly som sa začal približovať.

Keď sa ku mne začala približovať, vyskočil som na nohy a zaujal som bojovú pózu. Netuším kto to je, ale nakopem ho a až potom sa pôjdem niekam zabiť! Chcem si užiť poslednú chvíľu, aj keď umriem ako panic. No vážne, ešte som z nikým nespal, aj keď som chodil s niekoľkými krásnymi kočkami a bozkával som sa s nimi. Vždy keď malo prísť na sex, odkopol som ich.

Po chvíli som rozoznal postavu a uškrnul som sa. "Ale ale Panic-chan čo ty tu? Čo ťa odkopla dalšia ženština?" zasmejem sa a schovám svoj milovaný nožíček.

Vydýchol som si, keď som zistil že je to Izaya a znova som sa zložil na zem.
"Ále prosím ťa. Spomínam na chvíľe keď som do nej tvrdo zasúval a ona sa išla rozkoušou roztrhať." povedal som a nasadil som svoju masku, ktorá zahŕňala falošný úškrn a ďalšie falošné veci.
"A ty čo tu robíš? Si za sebou vedieš ďalšieho zákazníka? Koľko ti za to platia, keď im dáš?" uchechtol som sa.

Posadil som sa kúsok od neho. "Hm asi tak...na eurá je to 200 euro, tak vieš za kvalitku sa platí a ty? Koľko platíš tým babám že vôbec stoja vedla teba, Panic-chan" poviem s úškrnom a pozriem na oblohu.

"Veď vieš že ich priťahuje moja osobná krása." povedal som a schúlil som sa do klbka. Nepáčilo sa mi že je tu, chcem tu byť sám, chcem prejaviť všetky svoje city bez toho, aby sa mi niekto vysmial. Chcem aby ma mal niekto rád.
"Nemohli by ste si to ísť rozdávať inde? Nemám potrebu pozerať sa na vás, hlavne keď som chcel byť sám." posledné som si zašepkal skôr pre seba.

"Teraz mám voľno a nenechám ťa tu samého, pretože toto je ešte môj rajon" ahahahahahaha ja som tak zlý..nie nie ja nie som zlý, ja som len lepší ako všetci ostatný.

"Jasné... Prečo sa so mnou vôbec ešte bavíš? Jednoducho si do mňa kopni a vypadni. Neznášam keď si zo mňa ľudia uťahujú." zavrčal som podráždene.

"Ahahahahahahahaha" spadnem na chrbát a začnem sa nekontrolovateľne smiať. "Ja si z teba uťahujem odkedy ťa poznám, drahý Panic-chan a hahaahhahahaha nijak ti to nevadilo" otriem si imaginárne slzy a znovu sa posadím.

Natiahol som k nemu ruku a schmatol som ho za lem trička. Pritiahol som si ho k sebe a prirazil som ho k zemi. Zamračene som ho pozoroval.
"Mám ťa zmlátiť hneď?" zavrčal som. Moja nálada klesla na bod mrazu.

Uškrnul som sa ale potom mi úškrnok zmizol. "Po pravde? Je mi to jedno, rob si čo chceš" povedal som bez výrazne.

Prekvapene som zamrkal.
"Kurvička sa ponúka zadarmo? Mne? Nie ďakujem, to už radšej omrdám strom." povedal som a pustil som ho.

Postavil som sa a oprášil som sa. "Neponúkam sa ti ale už mi je fakt jedno čo mi urobíš, celkovo si už nudný a nič nerobíš" pokrčím ramenami a som na odchode.

"Toto je dôvod že ma všetci opustili?" zašepkal som si prekvapene.
"Tak ja budem niečo robiť." zavrčal som. Vybijem si svoju bolesť na ňom. Prešiel som k nemu rýchlim krokom, schmatol som ho za ruku, otočil som si ho k sebe a päsťou som mu vrazil.
"Moja odpoveď je jasná." zavrčal som a zvrtol som na päte a zamieril som domov. Už nikde nemám pokoj.

Spadnem na zem a chytím si nos, rozplačem sa...nie preto že to tak strašne bolí, ale preto, lebo presne trafil miesto kam ma včera udrel otec.

Zarazil som sa, keď som začul plač. Strhnuto som stál na mieste. Môj dych sa zrýchlil. Čo ak som mu nejako ublížil?! Veď to není možné, on prežil všetko! Mám mu ísť pomôcť? Mám ísť domov? Kurva ja neviem!

Postavil som sa so slzami a krvácajucim nosom idem pomaly domov, kurva ona to není len fyzická bolesť ale aj psychická...ten debil za toto ešte zaplatí!

Išiel preč. Oddýchol som si a zamieril som na cestu. Toto je poprvé čo som ho počul plakať. Znel vážne zlomene. Kusol som si do pery a zastavil som sa. Zodvihol som pohľad na neho, kde sa už objavovali hviezdy. Znova sa mi vybavila minulosť a moje oči sa zaliali slzami.
"Prečo som sa musel narodiť?" zašepkal som zlomene a zotrel som slzu, ktorá mi stiekla po tvári. Nasadil som falošnú masku, sklopil som pohľad k zemi a pokračoval som domov.

Tak tu je po dĺĺllhej dobe ďalšia časť c:
Kin a Azumi