Never? Never!..?

~ II ~

Keď som sa najedol, napadlo ma, že by som mal ísť nakúpiť a potom si nájsť brigádu. Nemôžem celý život žiť z tetiných peňazí. Raz zomrie a už mi nebude posielať žiadne peniaze. Povzdychol som si a skontroloval som ktoré veci mám a ktoré treba dokúpiť. Vzal som si peňaženku a zamieril som do obchodu.

Spokojne som popíjal kávu a pozeral som sa z okna... momentálne mám tú takú depkársku chvíľku, myslím že to pozná každý. Peňazí mám momentálne dosť...keď ma niekto napadne, tak ho proste zmlátim a vezmem mu všetky prachy, no problem.

V obchode som kúpil potrebné veci a ešte som sa zastavil v lekárni, kde som si kúpil tabletky proti bolesti hlavy. Hneď potom som zamieril domov a na tvári som si nechal kamennú masku. Ak by ma tu náhodou niekto zahliadol a videl by že prejavujem city, asi som už mŕtvy. Vlastne by mi to ani tak nevadilo.

Zaplatil som, zobral som si svoje veci a išiel som pomaly domov...teda do domu v ktorom vyrastám a žijem tam povedzme sám...mama bude niekde na ulici ležať na zemi so striekačkou a otec bude niekde v bare...no čo, zvykol som si.

Doma som uložil nákup a následne som začal upratovať dom. No čo? Aj ľudia ako ja sa nudia a potrebujú upratať.
Keď som doupratoval, už sa stmievalo, takže som si niečo malé ukuchtil, zjedol a zaliezol som do izby. Spomenul som si na tie tabletky, tak som si ich vytiahol. Vybral som jednu pilulku a hodil som si ju do úst. Prehltol som ju a zvalil som sa do postele, kde som si ruky založil za hlavu a romýšľal som o svojom biednom živote.

S povzdychnutim som otvoril dvere starého schátraného domu a bol som rád, že na mňa nepadla nejaká omietka alebo dokonca dvere. Prešiel som po vŕzgajúcej podlahe do svojej izby, ktorá bola jediná miestnosť v dome čo vyzerala v celku normálne. Ľahol som si na vŕzgajúcu posteľ a uvažoval som, aké by to bolo keby že mám ešte nejakých príbuzných...proste niekoho, kto by sa o mňa aspoň trochu zaujímal...

Po dlhšom rozmýšľaní nad svojim biednym životom som nejako zaspal. Sníval sa mi sen z minulosti...

"Ty omil! Ako to že ešte dýchaš?!" rozkrikovala sa na mňa matka. Pichlo ma pri srdci a do očí sa mi tlačili slzy. Nemohol som mať viac ako desať rokov. Pocítil som silnú bolesť na tvári a dopadol som na zem. Otec. Kedy sa sem dostal?
"Prečo tu ešte si?! Vypadni! Nechceme žiadne zbytočné dieťa!" kričala a mne po tvári začali sťekať slzy. Otec do mňa silo kopol a ja som zaskučal. Rozplakal som sa na plno. Matka na mňa kričala ďaľšie nadávky, zatiaľ čo otec ma kopal a udieral do mňa. Zrazu sa vedľa mňa objavila matka s nožom a ja som ju vystrašene pozoroval.
"P-pro-sím, j-ja ne-chcem." zaskučal som bolestivo. Ona to ignorovala a zarazila mi nôž do ramena. Zvrieskol som a nanovo som sa rozplakal. Kričal som od bolesti snáď na celý dom. Otec ma kopol do hlavy a potom už iba tma...

Vystrašene som sa posadil a prudko som dýchal. Srdce ma bolelo a zdalo sa mi že ani nestíha biť. Chytil som sa na mieste kde by malo byť srdce a zovrel som látku trička. Zdalo sa mi, že nemôžem dýchať.
Onedlho to prestalo a ja som zistil že som plakal. Dúfam že som nekričal. Vstal som z postele, prezliekol som si ju a zamieril som do kúpeľne. Dal som si ľadovú sprchu a vrátil som sa do izby. Iba som si sadol na posteľ a pozoroval som stenu. Môžu byť asi štyri ráno, ale ja už nezaspím.

Zobudil ma rachot, presnejšie rozkopnutie mojich dverí. Rozospato som sa posadil a pretrel som si oči. Niekto ma za vlasy zhodil na zem a chytil mi ruky. Ihned som bol hore a pozeral som sa tvárou v tvár otcovi. "Ty kurva!" opilecky zakričal a strhol zo mňa nohavice a boxerky. Začal som sa brániť, ale on bol oproti mne obluda a to doslova...Vrazil mi päsťou a mne sa do očí nahrnuli slzy. Rozopol si poklopec a potom som už cítil tvrdý príraz. Prirážal a vzdychal ako nejaké nadržané prasa a ja som sa stále pokúšal brániť. Keď sa urobil, ledva som sa pohol, takže ma za vlasy dotiahol ku vchodovým dverám a dotiahol ma až ku smetiakom kde ma nechal, odpľul si na mna a odišiel.

Keď už bol čas do školy, nechcelo sa mi. Napadlo mi, že by som mohol ísť na neďalekú lúku. Síce musím prejsť cez ulicu, kde bývajú divný ľudia, ale nevadí. Prezliekol som sa, obul som sa a zamieril som teda na tú lúku. Prechádzal som cez ulicu a utrápene som pozoroval zem. Myslím že je dobre že som dnes nešiel do školy, pretože po tom sme by som už svoje pocity tak ľahko neschoval. Na chvíľu som sa zastavil a pozrel som na oblohu. Nepatrne som sa pousmial a následne som sa pozrel na zem a úsmev som zahnal. Pokračoval som v ceste na lúku.

Celú noc som strávil pri smetiakoch, kde ma ešte asi dva krát znásilnili. Vravím asi preto lebo som potom druhom omdlel. Ani neviem koľko mohlo byť hodín keď už som nabral silu na to aby som sa postavil, samozrejme za pomoci smetných košov. Započul som kroky a stuhol som, obzrel som sa a zatajil sa mi dych keď som zbadal Itami-chana...takto ma nesmie ten debil vidieť inak by si naozaj myslel že som kurva...počkať kurva asi naozaj som...pri mojom uvažovaní som sa pohol, nedával som pozor takže som stratil balanc a s rachotom som dopadol znovu na zem.

Prekvapene som sa pozrel na miesto, odkiaľ šiel rachot. Nevidel som na toho človeka, ale vyzeral...že sa nepostaví.
"Ehm, ste v poriadku?" spýtal som sa trocha ustarostene a zamieril som k nemu. Zistil som že je to Izaya.
"Aaa, Izaya..." uškrnul som sa. Musím sa aspoň tváriť že som v pohode, falošnosť to napraví.
"Vidím že ťa rozmrdali." povedal som výsmešne. Možno mi ho bolo ľúto... Ale určite nie, veď sám to chcel. Nenechal by sa predsa znásilniť.

S úškrnom som sa za pomoci steny postavil a pozrel som naňho z pod ofiny. Nedával som žiadnu pozornosť tomu že som nahý a povzdychol som si. "Máš pravdu aspoň som mrdal s niekym poriadnym, ale ty si mi svojim ksichtom skazil tú radosť zo šukačky a aj celý deň" falošne som sa naňho uškŕňal.

Chytil som sa na mieste kde mám srdce.
"Tak prepáč že som ťa vyrušil, ale určite sa nájde ešte niekto kto ťa zbaví mojej krásnej tváre." cmukol som naňho a ďalej som sa tváril falošne. Chcem už ísť na tú lúku a konečne ukázať všetky svoje city najavo!
Prezrel som si jeho telo, nenápadne a otočil som sa k odchodu.
"Nedá sa na teba pozerať, idem preč." povedal som.

Budeme šťastné za vaše komentáre, presnejšie vaše názory <3
~Kin&Azumi