Never? Never!..?

~ VII ~

Prekvapene som zamrkal.
"Ď-ďakujem." šepol som a sledoval som ho, ako je.

Keď som dojedol, podal som mu prázdny tanier. "Um....mohol by si mi o mne a o nás niečo povedať?" Poviem nervózne a začnem sa hrať s prstami ako vždy keď som nervózny.

Stuhol som. Sakra, sakra, sakra! Čo ja s tým teraz?!
"Eh... Veľa toho o tebe neviem, bol si dosť...uzavretý. A nie sme spolu dlho, takže okrem chodenia von a bozkávania sa sme nerobili nič zaujímavé." zamumlal som.

"Aha" jemne som zosmutnel keď mi povedal práve toto. Chytil som ho za ruku a preplierol som si s ním prsty "Prepáč" šepnem a on na mňa udivene pozrie.

Prekvapene som zamrkal.
"Z-začo?" spýtal som sa nechápavo. Je...nezvyk počuj z jeho úst slovo prepáč. Slabo som stihol jeho ruku.

"Za to, že si nič nepamätám" povzdychnem si a pozriem mu do očí a slabo sa usmejem.

"To je v poriadku, ešte si spomenieš. Času máš dosť." usmial som sa. Tanier som položil bokom a pritiahol som si ho k sebe. Objal som ho a dával som pozor, aby som mu nejako neublížil. J-ja...som strašný. Prečo mu to robím?! Prečo mu dávam nádej, že ho niekto má rád?! Alebo...ho mám naozaj rád? J-ja neviem, som zmätený!

Príjemné zavrním, cítim sa v jeho objatí bezpečne, ale...mám nejaký divný pocit akoby...akoby si niekto prial moju smrť, ale to mám asi z nejakých blbých filmov.

Vdýchnem jeho vôňu a pobozkám ho na krk. Mám pocit, že som konečne šťastný. Oči sa mi naplnili slzami. Musel som zavrieť oči, aby som sa tu nerozvlikal. Nesmiem pred ním ukázať svoju slabú stránku. Trhane som sa nadýchol.

"Si v poriadku, Itami?" Pozriem naňho a položím mu ruku na tvár.

Zatriasol som hlavou a trhane som sa nadýchol.
"S-som v poriadku." zamumlal som a pretrel som si oči. Následne som sa pousmial a na jeho ruku som priložil tú svoju. Bolo to...zvláštne, ale príjemné.

Nežne som ho pobozkal na pery. "D-doniesol by si mi prosím kávu? Alebo Zelený čaj'' usmejem sa a pevne ho objímem, no následne syknem.

Bol som rád keď ma objal, ale vystrašilo ma to seknutie. Vystrašene som sa od neho odtiahol.
"V poriadku?" spýtal som sa. Iba prikývol a pokúsil sa o úsmev, ktorý mu nevyšiel.
"Urobím ti radšej zelený čaj. Hneď som tu." šepol som a pousmial som sa. Vstal som a odbehol som do kuchyne. Už tu rozvoniavalo to kurča. Dal som variť vodu na čaj a zatiaľ som skontroloval to kura. Ešte sa to bude piecť dlho. Nachystal som šálku a vybral som zelený čaj. Vrecúško čaja som hodil do šálky a vybral som menšiu tácku. Položil som tam tú šálku a počkal som, kým bude vrieť voda.
Keď začala vrieť, zalial som ten čaj. Po minúte som vybral vrecúško zo šálky a na tácku som položil cukorničku. Vzal som tácku a zamieril som naspäť k Izayovi.

Nejako sa mi podarilo postaviť sa a urobilo sa mi nevoľno, cítil som sa ako keby že mi z tela vyteká krv a slzeli mi oči. Nevnímal som to a pomaly som sa dostával ku dverám, keď sa zrazu otvorili a v nich stál Itami, ktorý ako by zamrzol a pozeral na mňa. Ja som sa chcel zasmiať, no rozkašľal som sa kvôli tomu, že som mal úplne sucho v hrdle.

Vyplašene som položil tácku na zem a prešiel som k nemu. Podoprel som ho a na ruke som ucítil niečo vlhké. Prekvapene som sa pozrel na jeho chrbát. Vyvalil som oči.
"Oh bože." vypadlo zo mňa. Izaya sa o mňa oprel a ja som ho nejako vzal na ruky. Zaskučal a v očiach sa mu objavili slzy. Prešiel som s ním k posteli a opatrne som ho zložil na brucho na posteľ.
"Výdrž chvíľu." zamumlal som a odbehol som. Z kúpeľne som vzal lekárničku a hneď som sa ponáhľal naspäť za Izayou. Lekárničku som si položil na nočný stolík a vytiahol som nožničky. Rozstrihol som mu tričko na chrbte a následne aj obväzi. Skryvil som tvár. Neviem čo tu robiť, v tomto som neskúsený. Spanikáril som, ale nejako som sa spamätal a ošetril mu to. Zajtra ho vezmem k doktorovi na kontrolu a spýtal sa na to. Keď som mu to previazal, zbavil som ho rozstrihnutého trička, ktoré som spolu s obväzmi hodil do koša. Vrátil som sa naspäť do svojej izby a začal som sa prehrabávať vo svojej skrini. Keď som našiel nejaké normálne tričko, vrátil som sa naspäť k Izayovi.
"Chceš ísť k doktorovi?" spýtal som sa pošepky a sadol som si k nemu.

Oblečiem si tričko s miernym syknutím a pozrel som na Itamiho. "Nie....nemám rád doktorov" poviem s vážnou tvárou no po chvíli sa znovu usmejem. "Počuj...je niekto, no um...kto ma nemá rád? Ale, že naozaj nerád?" Pozriem mu do očí a jemne ho chytím za ruku.

Stuhol som. Oh nie, nie, nie, nie! Čo mu na to mám teraz povedať?! Uhol som pohľadom.
"O nikom takom neviem." zamumlal som. Ako by asi reagoval na to, keby zistil že v škole je rebel?

"Viem, že mi klameš..." poviem jemne chladne, no potom zosmutniem. Prečo mi klame? To ma...akože má rád len on? V duchu si skladám rôzne prípady prečo mi klame, ale každý mi príde ako z nejakého amerického filmu...

Zamrazilo ma z tónu jeho hlasu. Pozrel som naňho a uvidel som v jeho očiach smútok a bolesť. Nedalo mi to. Povzdychol som si a prisunul som sa bližšie k nemu.
"Prepáč..." šepol som a opatrne som ho chytil za ruku.

"Prečo mi klameš?" Zašepkám sklúčene a pozerám na naše ruky. Zrazu mi to prišlo celé také zvláštne, myslím ten náš vzťah...

"J-ja... Nechcem...a-ale..." nevedel som sa vykoktať, až som to nakoniec vzdal. Zostal som ticho. Nastalo to trápne ticho a ja som nevedel čo robiť.

Trápne ticho...zaujímalo by ma, či medzi nami takéto ticho býva často alebo len zriedkavo. S povzdychnutím som si ľahol k nemu chrbtom no jeho ruku som stále držal. "Som unavený, dobrú" zamumlám a zavriem oči a začnem sa tváriť, že spím.

Slabo som zovrel jeho ruku aby som ho nezobudil. Ľahol som si zaňho a pobozkal som ho zozadu na krk. Jednu ruku som nechal opatrne prehodenú cez jeho bok. Nikdy som sa necítil takto dobre. Pousmial som sa a dával som pozor, aby som ho nezobudil a neublížil mu.

Otočil som sa mu tvárou a pritúlil som sa k nemu. Po chvíli som naozaj zaspal a zdal sa mi nejaký divný sen, kde bol môj otec a mlátil ma. S krikom som sa zobudil a poobzeral som sa okolo seba. Tma a tiché oddychovanie vedľa mňa, asi som spal dlho...pozriem na strop a zotriem si pot z čela. Znovu si ľahnem a pozerám na strop, už by som si chcel spomenúť. Itamiho určite trápi, že nič si z nášho vzťahu nepamätám.

Zmizol môj zdroj tepla, tak som ho naslepo vyhľadal a znova som si ho natisol na seba. Pokojne som spal ďalej.