ZA OPONOU YOUTUBU

12. Kapitola

Na moje počudovanie,bozky mi opätoval. Nebránil sa.

Chytila som ho okolo krku a pokračovala som. On ma zas chytil okolo pása a rukami išiel nižšie. Moje druhé "ja" ho chcelo čoraz viac a viac no nakoniec som sa odtiahla a pozrela som mu do očí.

,,P-prepáč mi t-to" zakoktala som sa a ihneď som odišla z parketu. Rozutekala som sa von pred budovu. Motala sa mi hlava a nevedela som,kam utekám. Zrazu som o niečo zakopla a spadla som na zem. Začala som plakať ako malé dieťa. Z ničoho nič. Miešali sa vo mne rôzne pocity. Možno aj alkohol...

Pomaly som sa postavila a sadla som si na najbližšiu lavičku. Naďalej som plakala. Po dlhšej chvíli som si utrela slzy a pomaly som sa obzrela. Potrebovala som vedieť,kde som. Bola som v takej menšej záhradke neďaleko budovy. Vyšiel zo mňa ťažký povzdych. Prečo sa toto deje práve mne?! 

Dala som si hlavu do dlaní a chcela som sa znova rozplakať, no zacítila som niečiu ruku na mojom pleci. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa do Zikiných ustráchaných očí. Nečakala som,že ma tu nájde.

,,Emuš,čo sa ti stalo?" spýtala sa ma potichu a zároveň smutne. Ja som ostala chvílu ticho, lenže to prelomil plač a začala som krútiť hlavou. Zika ma silno objala. Ja ju tiež. 

,,Ani neviem prečo plačem" povedala som opäť po dlhom tichu. Zika sa odomňa odtiahla a premerala si ma. Niečo sa jej na mne nezdalo.

,,Ty si pila,však?" spýtala sa neisto. Ja som len mlčky prikývla a utrela som si slzy. Zika si len povzdychla a ja som sa postavila z miesta. Ona vstala tiež a chytila ma za ruku. Preplietla som si s ňou prsty, no hneď nato ma naplo a vyvracala som sa. Zika spravila pár krokov vzad a ja som si utrela ústa.

,,Hneď mi je lepšie" povedala som s úľavou a odišla som spolu so Zikou na hotel.

                                          ***

Vystúpila som z výťahu a išla som ku mojim dverám. Zastala som pred nimi a vytiahla som si z vrecka šiat mobil. Bolo už niečo po polnoci. Tak rýchlo to ubehlo?,pomyslela som si v hlave. Pohmatala som sa po vreckách, hľadala som kľúče, ktoré som aj tak nenašla. Sakra. Dúfam, že bude otvorené. Chytila som kľučku a potiahla som ňou. Chválabohu, vydýchla som si. No to čo som uvidela potom,ma zarazilo. Všade samí bordel, porozhadzované veci, môj kufor ležal pri kúpeľňových dverách a na mojej posteli sa rozvaloval Vadak a Asimister. Na Matejovej posteli bol samozrejme Matej, Dano a Jmenuju se Martin (pomyslela som si: WTF?). Zika stála hneď za mnou, bola z tohto rovnako prekvapená ako ja. Potichu som išla k môjmu kufru, vzala som si nejaké veci a pozrela som na Ziku.

,,Mohla by som prespať u teba?" spýtala som sa prosebne.

,,Jasnačka" usmiala sa na mňa. Zatvorila som kufor a odišla som z izby. Privolala som výťah a oprela som sa o stenu. Bolo mi strašne. Najviac ma trápilo ako som to pokašľala z Jirkom. 

Výťah sa otvoril a spolu so Zikou sme doň nastúpili. Zika stlačila číslo 6 a dvere sa zavreli. Medzitým som Zike porozprávala o tom,čo sa stalo medzi mnou a Jirkom.

,,Takže to kvôli tomu si plakala?" jemne vyvalila oči.

,,No,hej,ale bolo to aj kvôli iným veciam. Miešali sa proste vo mne rôzne pocity" vysvetlila som jej a ona iba prikývla. Výťah zastal a otvoril sa. Vyšli sme von a išli sme ku Zikinej izbe. Vytiahla kľúče a strčila ich do zámky. Ihneď otvorila dvere a vošli sme dnu. Mala to tam dosť pekné. Automaticky sme zahliadli Natylu, Aničku, Anittu Ball, Maja a Luboša. 

,,No kde jste byli?" spýtala sa nás Anička so smiechom. Zika jej to všetko stručne vysvetlila a ja som iba mlčky prikyvovala. Ostatní to pochopili a otočila som sa ku Zike.