17. Kapitola

196 11 0
                                        


Ešte na začiatok chcem dať do pozornosti môj nový príbeh (fanfikciu) - Volá sa Trust me, I'm not your ENEMY - nájdete ho na mojom profile -> theoriginhuman

Napadol ma ship na Goga a Momu,takže som zvedavá či sa vám to bude páčiť :D je tam síce len jedna kapitola no budem postupne pridávať ďalšie :) Takže budem naozaj rada ak si ten príbeh prečítate a dáte mi tam hlas alebo koment - to už je na vás :) Dobre,nebudem vás už napínať a užite si túto kapitolku :) <3

--------------------------------------------------------------------------


EMA

,,Dobre teda. Tak zajtra sa vidíme. Ahoj." hodila som telefón na posteľ a spokojne som sa usmiala. Chválabohu som sa s Lily uzmierila definitívne. Dnes ráno som sa naozaj chovala blbo. Niekedy premýšľam nad tým, že si Lily ako kamarátku nezaslúžim. No našťastie som už okej a nemám depku. Vstala som zo stoličky, prstami som si prešla po spánkoch na hlave a jemne som si ich pomasírovala. Bolela ma hlava z toho plaču. Chcela som sa ísť najesť, no zrazu mi cinkol Messenger. Pristúpila som k posteli a vzala som si mobil,odomkla som ho a išla som na Messenger. Odpísal mi Dano. Ja som úplne zabudla že som mu napísala. S jemne vyvalenými očami som si začala čítať od neho správu:

Dano: To vôbec nie je tvoja chyba, skôr ja by som sa ti mal ospravedlniť. Zachoval som sa ako sviniar a úchylák. A to ako si sa ku mne chovala,mala si nato úplné právo. Inak už keď si píšeme, chcem len aby si vedela, že už niesom s Luckou. Odvtedy čo sme sa spolu vyspali som sa už Lucke nedokázal pozrieť do očí. Musel som to s ňou skončiť. Takže chcem sa ti velmi,velmi ospravedlniť a dúfam že mi to raz odpustíš.

Pomaly som preglgla sliny v ústach a nemo som hľadela na telefón. Takže on sa rozišiel s Luckou kvôli mne? Prečo to spravil? Mohol s ňou byť naďalej,ja už som sa mu nechcela pliesť do života...

Zničila som mu vzťah. Môžem zato len a len ja. Smutne som si povzdychla a v hlave som premýšľala čo mu odpíšem. Prepájala som si vety v hlave tak aby dávali zmysel. Zdvihla som palce že mu odpíšem, no niečo mi v tom akoby bránilo. Do šľaka! Som úplne sprostá. Načo som sa s ním vyspala? Prečo?

Nesmiem sa nad tým pozastavovať. Zničilo by ma to. Zavrtela som hlavou a začala som písať:

Ja: To ma mrzí že už nieste spolu. Kľudne si s ňou mohol ostať, ja už som sa ti nechcela pliesť do života. A odpúšťam ti. Tak sa maj pekne a dúfam že si to s Luckou ešte vyriešite.

Odoslala som správu a mobil som zase hodila na posteľ. Ponaťahovala som sa a rýchlym krokom som zašla do kuchyne. Rodičia stále neboli doma čo mi vyhovovalo. Otvorila som chladničku a prezrela som čo v nej všetko je. Vytiahla som polievku ktorá bola v malom hrnci a položila som ju na stôl. Zavrela som chladničku a vzala som si hlboký tanier, do ktorého som si nabrala polievku. Hneď nato som dala tanier do mikrovlnky a nastavila som ju na 2 minúty. Oprela som sa rukami o stôl a čakala som.

***

Deň mi prebehol dosť rýchlo, poubede som sa najedla, nachystala som sa do školy, pozerala som videá na YouTube a teraz som dotelefonovala so Zikou a Majom. Hrozne sa na nich teším. Chýbajú mi. Asi po 50 raz som si povzdychla a rozvalila som sa na posteľ. Zajtra zase škola, pomyslela som si v hlave. No nič. Idem sa osprchovať, aspoň budem mať pokoj. Vstala som z postele a otvorila som dvere,no zrazu mi cinkol Messenger. To bude asi Dano, napadlo ma hneď ako prvé. Išla som k posteli a vzala som si mobil. Otvorila som ho a išla som na Messenger. Nebol to Dano. Bol to Jirka. Usmiala som sa a otvorila som si od neho správu:

Jirka: Ahoj :) neruším?

Ja: Ahoj,samozrejme že nie :))

Odoslala som správu a mobil som hodila na posteľ,rýchlym krokom som išla do kúpeľne a zamkla som dvere.

***

Zazvonil mi budík a ja som pomaly otvorila oči. Ponaťahovala som sa a obzrela som sa okolo seba. Keď som si uvedomila že je ráno,rýchlo som sa vystrela a vzala som si do ruky mobil. Bolo 6:02 a mala som 35% batériu. Ako som mohla zaspať? Nechápala som to. Otvorila som si mobil a pozrela som si Messenger. Mala som niekoľko správ od Jirku:

Jirka: :) Jak se máš?

Jirka: Spíš? :O :D

Jirka: Doufám že se ti nic nestalo :/

Potichu som sa zasmiala a odpísala som mu:

Ja: Dobré ráno :) Neboj,som okej :D zachvílu idem do školy. :)

Vypla som sa z WiFi a mobil som dala aspoň nachvílu na nabíjačku. Vstala som z postele a pomalým krokom som zišla dole do kuchyne spraviť si raňajky.

,,Dobré ráno" pozdravila som mamu ktorá sedela za kuchynským stolom a pila kávu.

,,Aj tebe Emi" povedala potichu a usmiala sa na mňa. Opätovala som jej úsmev a vytiahla som zo skrinky Musli,hneď nato som otvorila chladničku a vybrala som z nej mlieko. Musli som nasypala do misky a zalilala som ich mliekom. Sadla som si za stôl oproti mojej mame a pomaly som začala jesť. Som zvedavá ako tento deň dopadne.

Kapitola skoro po 4 týždňoch. Strašne, ale strašne ma to mrzí, lenže mala som v sebe taký,ako to nazvať,blok. Som rada že som napísala aspoň toto,no nebojte,v ďalšej kapitolke to už bude mať grády :D Naozaj sa pokúsim písať častejšie lenže nemám čas kvôli škole a štve ma to :/ Musím sa s tým proste zmieriť a nájsť si ten čas na príbeh(y) :D Nebudem vás teda zdržovať,pozrite si prosím ten príbeh (Moma/GoGo) a dajte mi hlas alebo komentár :) Tak sa majte a užite si prázdniny :3 <3

ZA OPONOU YOUTUBUDonde viven las historias. Descúbrelo ahora