ZA OPONOU YOUTUBU

15. Kapitola

Počas hororu Lily zaspala, no ja som si to všimla až keď skončil. Vypla som telku a uložila som Lily do mojej postele. Pomaly sa triasla a hovorila niečo zo sna. Potichu som sa nad tým zasmiala a ľahla si vedľa nej. Zavrela som oči a pokúšala sa zaspať. Samozrejme, neúspešne. Premýšľala som nad blbosťami, ako napríklad – Dano, Matej, Jirka, Majo, Zika a o celej akcii ktorá sa konala pred týždňom. No najviac som premýšľala nad Jirkom a Danom. Jirka sa mi začal hrozne páčiť, doteraz nechápem ako. Nikdy by ma nenapadlo že sa mi bude páčiť práve ON. Uškrnula som sa a myšlienkami som sa preniesla k Danovi. Prečo zas on?! Zamračila som sa a snažila sa vyhodiť ho z hlavy, no nešlo to. V hlave sa mi odohrával ten deň, kedy som s ním točila video a vyspala sa s ním. Neustále som si to vyčítala. Nemala som ho nikdy stretnúť, ba nemala som mu vôbec povedať "áno" keď chcel točiť video so mnou. Nuž, minulosť sa nedá zmeniť. A nikdy sa zmeniť dať nebude.

Povzdychla som si a pomaly som zatvorila oči, pričom som sa pokúsila zaspať.

O deň potom:

Cŕŕn, ozvalo sa z môjho nočného stolíka. Unavene som sa posadila a vzala mobil do ruky. Vypla som ten hnusný zvuk nazývaný budík a ponaťahovala som sa. Už to začína, pomyslela som si. Rukami som si pretrela oči a vstala z postele. Otvorila som dvere a išla do kúpelne. Umyla som si tvár aby som sa úplne prebrala a hneď nato som išla do kuchyne naraňajkovať sa. 

Po raňajkách som sa slušne obliekla (veď keď je ten prvý školský deň). Dala som si na seba čierne tričko z nápisom BE FREE a modré džíny. Učesala som si vlasy pred zrkadlom a usmiala sa. Takto by to šlo, povedala som si v hlave. Zrazu som začula cinknutie messengera. Išla som ku stolu a vzala do ruky mobil. Odomkla som ho a pozrela si správu. Bola od Jirku.

Jirka: Dobré ráno princezno, užij si svůj první školní den :)

Usmiala som sa a zároveň som sa aj jemne začervenala. Je tak milý. Prehrabla som si vlasy a odpísala mu: 

Ja: Ďakujem :) Čo ty tak skoro hore? :D

Hneď nato mi odpísal:

Jirka: Dal jsem si speciální budík abych ti mohl toto napsat :D

Potichu som sa zasmiala a pokrútila hlavou.

Ja: Si veľmi milý, ale nemusel si :D :)

Jirka: Musel :) Pro princeznu vše :3

Znovu som sa usmiala a kusla som si do spodnej pery.

Ja: Budem už musieť ísť, potom ti zavolám :) pa :3

Odpojila som sa z WiFi a pozrela na hodiny. Bolo 7:25. Zachvílu mi ide autobus, povedala som si v hlave. Rýchlo som schmatla najbližšiu kabelku ktorú som uvidela, zbehla dolu, prezula sa a dala na seba tenký pletený svetrík. Rodičia ešte spali takže s tými som sa nerozlúčila. Zavrela som za sebou dvere a utekala rýchlo na autobus.

                                          ***

Utekala som po schodoch smerom do triedy v ktorej som mala byť. Vošla som do prvých dverí ktoré boli na dlhej chodbe a pohľadom som hľadala Lily. Sedela takmer vzadu. Rýchlym krokom som šla k nej a sadla som si. 

,,Máš šťastie že si prišla načas" zašeptala mi Lily a ja som si medzitým dala tašku k lavici.

,,Prečo?" pozrela som na ňu vážne.

,,Učiteľka nevyzerá bohvieako milo" kývla na ňu hlavou a ja som sa otočila na učiteľku. Mala už svoj vek,vyzerala ale všelijako...

Zrazu zazvonilo a z rozhlasu sa spustil riaditeľkin dlhý,dlhý príhovor. Po príhovore nám začala učiteľka hovoriť o školskom poriadku,o nových predmetoch a tak ďalej.

,,Tak to je teda všetko,uvidíme sa zajtra mládež" touto vetou učiteľka ukončila "vyučovanie" a ja spolu s Lily sme odišli zo školy. 

,,Pôjdeme sa naraňajkovať do Moods?" spýtala sa ma Lily po ceste. Ja som ju moc nevnímala,pretože som kukala do mobilu. Asi dlho čakala na moju odpoveď pretože ma šťuchla po pleci.

,,Am,čo?" zdvihla som hlavu priamo k nej.

,,No že či sa pôjdeme najesť do Moods" zastavila a ruky si prekrížila okolo pŕs. 

,,Mmm,no....neviem,vieš..." snažila som sa vykoktať, ,,Potrebujem zavolať Jirkovi..."

,,Preboha a načo?" opýtala sa ma s povzdychom.

,,Sľúbila som mu to" zatvárila som sa nevinne.

,,Mám taký pocit že ti je oveľa prednejší než ja a ostatní ľudia naokolo" zamračila sa Lily a rýchlym krokom odišla. 

,,Lily..." zakričala som na ňu no nevrátila sa. Otočila som sa a povzdychla si. Prečo sa toto deje len mne?,spýtala som sa samej seba v hlave. Odložila som si mobil do vrecka a vyrazila som naspäť domov.

***

           

Ľahla som si na posteľ a okamžite som zavolala Jirkovi. Ten mi to po pár minútach zodvihol:

,,Ano?"

,,Aahoj,no,akurát som prišla domov" povedala som mu a zapla reproduktor aby som nemala mobil zbytočne pri uchu. Nechcelo sa mi ho ani moc držať tak som ho hodila na posteľ a počúvala Jirkov hlas.

,,Jo? A jak bylo?" 

,,Celkom fajn,veď vieš,klasický prvý školský deň" uškrnula som sa no zároveň som si potichu povzdychla. V mojom vnútri ma neustále zožierala hádka s Lily.

,,Stalo se něco? Mám pocit jakoby si měla jiný hlas"

Premýšľala som, či mu mám odpovedať alebo nie. Rozhodovanie mi netrvalo dlho:

,,Aale,trochu som sa pochytila s Lily,chill"

,,Alespoň že tak. Jinak vím že tě s tím znovu otravuju ale neskutečně se těším na sobotu"

,,Čosi,vôbec s tým neotravuješ. Ja sa už tiež hrozne teším" zahryzla som si do spodnej pery.

,,Já více" začal sa so mnou hádať.

,,Ja naj-naj viac ako to len ide!" zasmiala som sa a zároveň usmiala.

,,Si fakt super holka. Škoda že nebydlíš v Praze nebo já v Bratislavě" počula som v jeho hlase smútok.

,,Aj ty si super. Som rada že som ťa mohla spoznať" znovu som sa usmiala a začula som ako mi cinkla správa z messengera. Vzala som do ruky mobil a otvorila ho.

,,Počuj,budem už musieť končiť. Keby dačo,tak mi napíš" povedala som mu na záver.

,,Jasně, tak ahoj" ukončil hovor. Išla som na messenger a pozrela sa kto mi písal. Bola to Lily.

Lily: Prepáč mi to,asi som to trošku prehnala :/

Ja: Ty prepáč mne. Je to moja chyba. Venujem sa viacej Jirkovi a ani si to neuvedomujem,popritom je rovnaký kamarát ako ty a ostatní. Ešte raz prepáč.

Odoslala som jej správu a hodila mobil ďaleko od seba. Hlavu som si dala do vankúša a cítila som ako začínam smutnieť. Za všetko môžem ja. Nikoho si nevážim. Som tu zbytočná. Tieto vety sa mi neustále hmýrili v hlave. A nechala som im voľný priebeh. Po chvíli mi začali tiecť slzy. Bolo ich veľa. Nakoniec som sa tomu neubránila a rozplakala som sa úplne. Hlavu som zaborila viac do vankúša a popritom premýšľala. Vedela som jedno: Musela som sa uzmieriť s Lily a hlavne...hlavne som potrebovala napísať Danovi.

Konečne nová kapitola asi po dvoch týždňoch! Chýbali ste mi a hlavne mi chýbalo aj písanie ale...nemala som čas :( začala škola a učenie a všetko okolo toho...

Takže pokúsim sa napísať ďalšiu kapitolku tento týždeň,ak nie tak budúci :) Nezabudnite mi dať hlas a komentár,poteší ma to veľmi ♥ Tak to je vše,nebudem to tu zdržovať...papa pri ďalšej kapitolke! ♥