"Dobrý večer." Pozdravila som Chrisovu maminu.
"Ahoj Cara."
"Je Chris doma?"
"Iste len poď ďalej." Pustila ma dnu a ja som vošla. Vyzula som sa vyzliekla si kabát a vyšla hore po schodoch do jeho izby.
Zaklopala som.
"Nechcem večerať koľkokrát to mám ešte zopakovať?!" Zakričal podráždene.
Otvorila som dvere a nakukla dnu. Vyzeral prekvapene keď ma uvidel. "Ahoj, č-čo tu robíš?" Posadil sa na posteľ.
"Ahoj." Usmiala som sa a vošla dnu. "Prišla som sa pozrieť ako sa máš." Sadla som si vedľa neho.
"Nemusela si prísť sem, stačilo zavolať."
"Ja som sem prišla rada a hlavne kdekoľvek je lepšie ako doma."
"Čo sa deje?"
"To teraz nie je podstatné, ale čo sa deje s tebou?"
"Nič." Pokrútil hlavou. "Prosím ťa." Usmiala som sa. "Vyklop to." V izbe na chvíľu zavládlo hrobové ticho.
"Fajn." Povzdychol si a sklonil hlavu. "Nevedela som, že je to až tak vážne."
"Prepáč." Po chvíli z neho vyšlo. "Za čo?" Chytila som ho za ruky. "Nemáš sa mi začo ospravedlňovať." Upokojujúco som sa na neho usmiala, pretože som si myslela že sa osptravedlňuje za to, že dnes na mňa nemal čas.
"Veľmi ma to mrzí." Pozrel sa mi do oči. Jeho boli plné bolesti. "Zlato." Dostala som strach. "Čo sa stalo?"
"Viem, že keď ti to poviem tak o teba asi prídem, ale každú minútu odkedy sa to stalo ma to dusí."
Pustila som ho a vstala.
"Desíš ma."
"Spal som s Jessicou." Vyšlo to z neho hádam najrýchlejšie ako sa dalo.
Pozrel sa na mňa, no ja som bola ticho. Zostala som sa na neho ticho pozerať. Zvonka to možno vyzeralo fajn, ale zvnútra som cítila ako mi pomaly puká srdce. V tej chvíli mi došlo, že moja láska k nemu bola skutočná. Vedela som, že ho milujem, ale silu som spoznala až keď ma zranil.
"Kedy?" Potichu zo mňa vyšlo.
"Včera na tom večierku."
Chytila som sa za ramená a cítila ako mi po líciach stekajú slzy. "Cara ja...." Nenechala som ho dopovedať. Nedokázala som to.
"Nie." Pokrútila som hlavou.
Postavil sa a išiel ku mne. "Nechaj ma." Ustúpila som.
"Mrzí ma to." V jeho očiach sa zaleskli slzy. Bolo mi to jedno.
"To mi je jedno." Znova som sa na neho pozrela a vyletela som z izby.
Zbehla som dole po schodoch a obula sa.
"Cara počkaj." Dobehol ma a chytil za plece. "Daj mi pokoj!" Skríkla som. Slzy mi stekali po líci vodopádom.
Zobrala som si kabát a vybehla von. "Cara prosím!" Ešte som počula ako na mňa kričí, ale ja som sa nezastavovala.
Už som pochopila prečo bola tá krava taká vysmiata.
Pretože vyhrala. Ja som vlastne ani nehrala, ale ona áno. Dokonca si vymyslela aj vlastné pravidlá a
Christophera použila ako trofej.
Keďže (ako som už spomínala :D) milujem čítanie názorov :))
Budem rada ak mi napíšete názor, či akékoľvek pripomienky pod hocijakú časť :)
Viem, že to nepíšem zbytočne pretože jedna úžasná osôbka mi ten koment napíše tak či onak :3 <3
