"Cara! Raňajky!" Kričala na mňa Emily. Ja som si však prikrývku pritiahla bližšie k brade a spokojne som spala ďalej. Sú prázdniny a oni chcú aby som vstávala o 7.
"Cara!" Cítila som ako na mne pristál vankúš.
Zaťala som zuby a otočila sa. "Idem." Zavrčala som a znova si ľahla.
Z pohľadu Christophera
Zišiel som dole po schodoch na raňajky.
Na moje prekvapenie za stolom sedel aj otec.
"Dobré ráno." Vošiel som do kuchyne a sadol si za stôl.
"Nech sa páči." Juliet (služobná) pred nás položila ďalší tanier s jedlom.
"Ďakujem." Narozdiel od môjho otca som bol vychovaný.
Mama si sadla pri nás a pustili sme sa do raňajok. Zo začiatku boli tiché a radšej by som bol keby také aj zostali.
"Počul som, že sa Dornovi vrátili." Otec sa na mňa pozrel.
"Áno, už je to pár dní." Prikývol som. Otec mal s nimi vždy až priveľmi dobré vzťahy. Mali peniaze a to mu stačilo. Mimochodom bývalý obchodní partneri.
"Prečo sa o tom dozvedám až teraz?"
"To netuším." Bolo mi to jedno.
"No to je teraz už aj tak jedno, pretože nás zajtra pozvali na večeru."
Skoro som sa zadusil džúsom, ktorý som práve pil.
"Ja uz niečo mám."
"Tak to zrušíš." Zabodol do mňa pohľad. "Čo ak to nepôjde?" Aj ja som sa na neho pozrel. Neprejde deň aby sme sa my dvaja nepohádali.
"O tom nemienim diskutovať jednoducho zajtra ideme na večeru k Dornovym." Odsunul sa od stola a odišiel preč.
Zasmial som sa a pokrútil hlavou.
"To nemyslí vážne." Zavrčal som.
"Vieš aký je otec, keď niečo povie..." Pozrel som sa na mamu.
"Lenže ja nie som jeho zamestnanec aby som ho počúval na slovo." Ani tak veľmi mi nevadilo, že ideme na večeru a musím zrušiť všetky plány ako to ku komu ideme.
"Čo sa medzi vami včera stalo Chris?" Vedel som kam mieri, ale nechcel som sa o tom baviť. Asi to po chvíli ticha pochopila. "Dobre nemusíš mi do povedať, ale prosím ťa nehádaj sa tam zajtra s otcom."
"Ak ma nebude provokovať." Vedel som, že mama by nás najradšej videla v tom najlepšom vzťahu otca so synom aký len ide, lenže my sme neboli tým správnym príkladom.
Napchal som do seba ešte pár kúskov raňajok.
Otec sa vrátil s obrovským úsmevom na tvári. "Akurát som volal s Jessicinou mamou a dohodli sme sa."
"To je skvelé zlato." Usmiala sa mama.
"A Jessica sa na teba veľmi teší." Povedal mi to ako keby som s ňou mal znova začať chodiť. Ako keby mal už dávno naplánovanú našu spoločnú budúcnosť.
Vstal som sa pobral sa na odchod. Obidvaja sa na mňa pozreli. "Christopher kam ideš? Ešte si nedojedol." Zamračil sa.
"Nejako ma prešla chuť."
Vybehol som po schodoch do izby.
Zobral som si tašku a veci do posilky. Prezliekol som sa a išiel si zacvičiť.
Potreboval som aspoň na chvíľu vypnúť.
Vybehol som z domu a z vrecka si vybral mobil.
Niekto mi písal. V kútiku duše som si myslel, že by to mohla byť Cara.
Lenže bol to presný opak toho čo som chcel.
Správa bola od Jessici: "Teším sa na zajtrajší večer :* konečne sa budeme môcť porozprávať... zlato."
Hodil som si ho do tašky a na hlavu si dal kapucňu. Ruky mi skĺzli do vreciek a nohy sa dali do pohybu.
