Z pohľadu Sofie
Dnes sa mala konať ďalšia prespávačka u Jakea. Tešila som sa. Už dlhšie sme kvôli tréningom neboli spolu. Zazvonila som na dvere a otvorilo mi mladé dievča. Podľa uniformy som si domyslela, že to bude služobná.
Ustúpila nech vôjdem dnu.
"Ďakujem mimochodom ja som Sofie." Vystrela som ruku a usmiala sa. Prišla mi trochu nesmelá, ale strašne zlatá.
"Mia! Čo tu len tak postávaš?!" Z niekade sa vynoril Jakeov otec pán Dewman.
To dievča sa vyľakalo a okamžite sa pratalo preč. Jakeov otec ho nezabudol buchnúť po zadku, keď prechádzalo okolo neho.
To dievča bolo poriadne vydesené.
"Ahoj Sofie, prišla si za Jakeom?" Pomaly ku mne pristupoval. "No, áno." Povedala som jasne.
Aby si nemyslel, že sa ho bojím, aj keď pravda je, že strach sa vo mne zbieral.
"Budes tu aj spať?" Prehliadol si ma. "Prečo?" Nedala som sa zastrašiť. "Predsa nechceme aby sa takému peknému dievčaťu v noci a vonku niečo stalo." Zasmial sa a ruku načahoval k mojim vlasom.
Ustúpila som pretože sa mi to zdalo už viac ako zvláštne a nevhodné.
"Sofie, ahoj." Našťastie sa vo dverách zjavil Jake aj s jeho maminou. Nevedela som, že ešte nie je doma.
"Poď pôjdeme do izby." Potiahol ma za ruku. Netuším čo sa to tu prave stalo, ale snažila som si nahovoriť, že som to len zle pochopila.
Z pohľadu Cary
"Tak fajn! Aby som ti dokázala, že ťa dokážem a chcem podporiť pôjdem s tebou na večeru aj s Erikom." Sama som zostala prekvapená, čo zo mňa vyšlo a okamžite som to oľutovala. "Som rada, že to beriež takto." Objala ma a odišla preč.
Neviem čo som to práve urobila, ale asi niečo čo som nemala.
Ja ich predsa nepodporujem a mám omnoho viac problémov ako riešiť ich dvoch. Zavrčala som a vybehla do izby.
Zobrala som si veci a rozhodla sa ísť zacvičiť si. Pomáha mi to odreagovať sa.
Všetko som si nachystala do tašky a zbehla dole po schodch. "Kam ideš?" Vo dverách sa zjavila Emily s chipsami v ruke.
"Do posilky ides so mnou?" Zatiaľ čo som čakala na odpoveď obula som si topánky.
"Už ma vidíš ako sa pôjdem niekde potiť." Zatvárila sa znechutene. Ja som s pobavením pokrútila hlavou ako my dve môžme byť vôbec sestry, dokonca ani farbu vlasov nemáme rovnakú.
Vyšla som von a zrýchlila do posilky.
Do uši som si dala slúchadlá a s rukami vo vreckách som zabočila do budovy, v ktorej bola posilka.
Vbehla som do šatne a prezliekla sa.
Vyšla som von s mobilom v ruke a nehladiac pred seba.
Bola to chyba keďže som do niekoho narazila. "Prepáč." Ospravedlňujúco som sa pozrela na človeka pred seba.
Úsmev sa okamžite stiahol naspäť a zostala som sa pozerať do jeho hnedých oči.
"Nie ty prepáč."
Obišla som ho a postavila sa na bežiaci pás. Slúchadlá som si dala do uši a nevnímala nič iné.
