Z pohľadu Cary
Pomaly sa blížil večer.
Všetci sme sa zbiehali okolo stola.
Emily sedela za stolom a niečo ťukala do mobilu, ja som chystala taniere a príbor a Erik s maminou ešte varili.
"Komu to stále vypisuješ?" Položila som tanier pred Emily.
"Nikomu." Ani mi nevenovala pozornosť. Asi to bude vážne.
"Iste." Zamrmlala som si a s úškrnom odišla za Erikom a mamou.
"Potrebujete pomôcť ešte s niečim?"
"Nie, ale nechoď ďaleko hneď ako to dokončíme ide sa večerať."
"Rozkaz."
Vybehla som hore do izby a vybrala si mobil.
Mala som sto chutí zavolať Chrisovi, ale pri spomienke na dnešok som to okamžite zavrhla.
Podišla som k oknu a pozrela sa von. Všade vládka vianočná atmosféra. Snehu boli plné ulice a keby nesvietili lampy ani by to nevadilo. Svetielka a rôzne ozdoby osvetľovali celú ulicu dostatočne.
Občas padla nejaká vločka a zabrechal pes.
Vzduch bol ostrý, ale ja som sa ešte nerozhodla odísť. Sledovala som to so zatajeným dychom ako keď som bola malá. Dokonca aj teraz mi očko občas ušlo k oblohe či neuvidím Santu a sobov.
Zasmiala som sa nad tou predstavou.
"Cara!" Započula som maminin krik. Zavrela som okno a pomaly vyšla z izby.
Z pohľadu Sofie
"Šťastné a veselé, láska." Napísala som Jakeovi a odložila mobil na posteľ. Aspoň raz za rok by sa patrilo sedieť pri stole bez mobilu.
Zbehla som dole ku stolu a sadla si pri rodičov.
Z pohľadu Ellie
Svetielka na stromčeku svietia, rozvoniava jedlo a koláče a všetci sú už pri stole.
Položila som darček pod stromček a pribehla k dverám.
"Ellie, ahoj." Objala ma teta s ujom a celú ma vybozkávali.
Prišli aj ich deti.
"Ahojte." Usmiala som sa. Toto bol asi jediný deň v roku kedy mi tí malí parchanti neliezli na nervy.
Z pohľadu Susan
Vonku bolo chladno. Niekedy som mala pocit, že aj ja som tak chladná. Dusila som to všetko v sebe a dokonca aj na Vianoce som sama v tme sedela na parapete a pozerala sa von oknom.
Tak veľmi by som to chcela niekomu povedať. Cara mi bola vždy najbližšie, lenže práve to nejde.
No čo ma trápi viac je Adam. Dokiaľ som nezačala s touto trápnou hrou ani som si neuvedomovala ako veľmi mu to môže ublížiť, ale teraz to vidím a chcem to stopnúť skôr ako bude neskoro.
"Susan! Večera je hotová!"
"Áno mami!" Odkričala som.
Z pohľadu Christophera
Ešte raz som sa pozrel na obrazovku mobilu a sadol si za stôl.
Vedľa mňa sedela Jessica a rodičia na čele stola. Bola tu aj jej rodina a všetci známy. Môj otec sa rozhodol, že nás oficiálne predstaví ako pár, no ani sa neopýtal či to tak chcem.
Nechcel som pokaziť večer, takže môj jazyk zostane za zubami, aspoň zatiaľ.
Z pohľadu Adama
"Šťastné a veselé kráska." Poslal som Susan sms a vošiel do domu.
Z kuchyne vychádzali hlasy a všetci na mňa čakali. Málokrát v živote sme takto pokope, takže som bol šťastný a najnä s dievčaťom, ktoré milujem.
Z pohľadu Jakea
Akurát som dovolal s Chrisom ako každý rok. Obidvaja sme mali podobné rodiny, takže sme sa chápali.
Len stále nechápem čo to s tou Jessicou vyvádza.
"Jake ideš za najesť?" Prišla za mnou mama.
"Za chvíľu, vravel ti otec kedy príde?" Ako každý rok si dáva na čas. Netuším kto kde teraz pracuje, ale môj otec je asi výnimka.
"Nie." Videl som na mame aká smutná je, aj keď sa snaží byť v pohode.
"Nepozrieme si nejaký film?" Navrhol som jej. Ako malý som s ňou pozeral filmy v jednom kuse.
Kútiky na jej tvári sa zdvihli a ja som bol spokojný.
Z pohľadu Luka
Všetci sme si posadali za stôl a začala sa podávať večera.
S úsmevom a chuťou som sa pozeral na radostné tváre rodičov.
Pustil som sa do jedla. Konečne mi za krkom nedýcha tréner čo môžem jesť a čo nie. Spokojne sme sa smiali a užívali si vianočnú pohodu. Nestáva sa to často, že za takto zídeme.
Tak v skratke som opísala každého Vianoce :) áno boli to podobné opisy, ale myslím, že rodina je najdôležitejšia a to som tam vystihla :33
Ashley a jej spolok a ani Grega, Ryana.... som tam nenapísala, ale ak chcete môžem do ďalšej časti :) len mi to neprišlo tak potrebné a dôležité, ale ak budete chcieť nie je problém :D <3
Thank YOU <3 ;)
