Z pohľadu Cary
Sedeli sme tam až dokiaľ chalani nedohrali.
Hrala som sa na mobile a občas pozrela na Sofie, ktorá si slintala nad Jakeom. Za každým ma to rozosmialo.
Nemohla som prepočuť ani skupinku dievčat. Bolo vidieť, že sú ešte len prváčky. Dobre, že sa tu neroztopili. Pritom až také teplo nebolo.
"Pre dnešok to je všetko! Choďte do šatni!" Vykríkol trenér.
Pre mňa to bol signál odložiť mobil a zísť dole.
Sofie ihneď letela za Jakeom a vyskočila na neho.
"Choď za ním." Zastavila som sa a vypočula si kratší dialóg prváčok stojacích neďaleko mňa.
"Potiahni si to tričko nižšie." Ani si ma nevšimli pri tom ako sa chceli podobať na štetky.
"A sukňu vyššie."
"Pozrite sa na neho."
"Bože on je..." Zahryzla si do pery.
Bolo mi trápne, že tam len tak stojím a počúvam to čo by som nemala.
Nakoniec som sa rozhodla neísť za ním. Aj tak netuším čo by som mu povedala.
Obišla som tie baby a išla pomaly von pred školu. Potrebovala som predýchať to čo som sa práve dozvedela. Nechápem ako som si to nemohla nevšimnúť. Teraz keď sa nato pozriem vidím to.
Možno len preto, že o tom viem.
"Cara!" Prerušil ma Chrisov hlas.
"Áno?." Usmiala som sa.
Odignorovala som zabijácke pohľady tých dievčat a počkala na Chrisa.
"Prišla si sa na mňa pozrieť?" Nadvihol obočie.
"Áno iste, pretože ja do školy chodím len preto, aby som sa pozerala na polonahého bývalého ako sa na ihrisku naháňa za loptou." Pobavene som sa na neho pozrela.
"Si naozaj vtipná." Privrel oči a pousmial sa.
"Poznáš ma, to je dobré." Prehliadla som si ho.
"Lepšie než ktokoľvek." Zastavili sme tesne pred sebou.
"Nejako si trúfaš." Privrela som oči.
"Preto som tak neodolateľný." S miernym úškrnom sa ku mne naklonil.
"To si." Zamrmlala som. Naše pery boli od seba len pár milimetrov. Cítila som jeho teplý, mentolový dych.
Bolo to ako vtedy. Ten pocit. Všetky tie pocity vo mne. Začali sa spájať a čakali dokiaľ budú môcť vybuchnúť šťastím, no v tú chvíľu som si spomenula na Susan a okamžite zahnala každý jeden pocit či emóciu.
Odtiahla som sa a chcela to ešte raz vrátiť späť nech sa nedostaneme ani do tejto fázy.
"Prepáč ja..." Prerušil ma.
"Nie to ty prepáč nechal som sa uniesť." Pokrútil hlavou.
"Už by som mala ísť lebo ma telocvikár zabije." Pomaly som ustupovala dozadu a sledovala ako sa od neho pomaly vzdiaľujem.
Nechcela som Susan ublížiť a ani som nemohla. My dvaja sme len kamarátmi a tak to aj zostane. Musím sa však ešte porozprávať so Susan.
