Z pohľadu Susan
"Tak? Čo budeme robiť?" Adam sa vedľa mňa zvalil.
Boli sme u neho. Ležali sme na posteli a bol už večer.
Nikdy som si ani len nepredstavila ako tu budem ležať a to ešte s ním.
Jeho ruka skĺzla po mojom boku a pritisol sa ku mne.
Pobozkal ma a odtiahol sa s úškrnom.
"Mal by som jeden nápad." Vyšli z neho a s nadvihnutým obočím sa na mňa škeril.
"Prepáč Adam, ale nie." Sadla som si a zhodila jeho ruku z môjho ramena.
Chcela som o to prísť s niekym koho milujem.
"Tak čo film?" Navrhol. "Vyber nejaký za chvíľu som tu." Vošla som do kúpeľne a zavrela sa.
Opláchla som si tvár studenou vodou, aj napriek tomu, že vonku bolo chladno.
Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle a rozmýšľala či robím správne.
Zavrela som oči a v hlave si všetko prehrala ako film. Keď som sa na seba zmova pozrela už som si nebola neistá.
Vyšla som z kúpeľne a ľahla si vedľa Adama. Pustil nejaký film a ja som sa k nemu pritúlila.
Z pohľadu Sofie
Otvorila som oči a pozrela sa pred seba. Všade bola tma. Zrakom si zišla dole na moju ruku. Bola prepletená s Jakeovou.
Usmiala som sa a pomaly sa pokúsila vstať. Pozrela som sa na mobil. Bolo len 22:14
Preglgla som nasucho a obliekla si župan. Prehrabla som si vlasy a obula si papuče.
Zaviazala som si župan a potichu vyšla z izby.
Zišla som dole po schodoch a vošla do rozsvietenej kuchyne.
Uvidela som tam Miu ako utiera riad.
"Ahoj."
Zľakla sa a odskočila nabok.
"Prepáč nechcela som ťa vylakať." Usmiala som sa.
Vyzerala rovnako utlačene ako predtým.
"Mňa sa nemusíš báť ja nie som pán Dewman, ale dievča ako ty." Pokojne som sa usmiala a do pohára si naliala vodu.
Sadla som si za stôl.
"Ja sa pána Dewmana nebojím."
"Fajn." Prikývla som, ale vedela že klame. Totižto už len pro vyslovení jeho mena zbledla.
"Tak mi o sebe niečo povedz. Nechce sa mi spať." Odpila som si z vody a pozrela sa na ňu.
"Ja to tu musím dorobiť." Ukázala na kopu riadu.
Vstala som a do ruky si zobrala utierku.
"Takto to bude rýchlejšie a môžeme sa rozprávať." Usmiala som sa a pustila sa do práce.
...(po pol hodine)...
"Takže máš len 17." Chápavo som prikývla.
Je to naozaj milé dievča, ktoré si zarába ako služobná.
Konečne sa aspoň trochu rozkecala.
Prišla mi už iná. Trochu pokojnejšia.
Teda až do chvíle kým sa vo dverách zjavil Jakeov otec.
Vyzeral, že je trochu mimo.
Prehliadol si Miu a pomaly sa k nám dotackal.
"Sofie môžeš nás nechať osamote?" Zahryzol si do pery a čoraz viac sa približival k Mii. Tá mala strach v očiach.
Postavila som sa pred ňu. "Nie." Ohradila som sa. Nenechám ju tu s ním samú.
"Sofie to je dobre." Mia sa ma mňa prosebne pozrela. "Počuješ? Tak zmizni." Zavrčal na mňa.
"Nikam nejdem."
"Tak ideme my." Kývol na Miu a ona ho nasledovala.
"Nie." Stiahla som ju naspäť k sebe.
"Čo?" Otočil sa ku mne. Na chvíľu som z neho dostala strach.
"Počuli ste ja ju samu s vami nenechám." Pevne som ju držala.
"Niekedy sama predsa len musí byť." Zasmial sa a odtackal preč.
"Si okej?" Pozrela som sa na ňu.
"Toto si robiť nemala." Pokrútila hlavou a vyzerala byť mimo.
"Nemohla som to nechať len tak."
"Lenže on teraz..." Nedopovedala to a rozplakala sa.
"Čo?" Chytila som ju a objala. Nečakala som, že sa tu niečo takéto deje.
Táto časť vás asi prekvapila....a musím priznať, že ja mňa :) najskôr som rozmýšľala či tam dám to s Miou, ale nakoniec som sa rozhodla pridať tam novú postavu a najmä situáciu :D
A nebojte sa príbeh ani zďaleka nekončí :)
Bude to ešte zaujímavé ;) :)
