Nečakané priateľstvo [Jeff The Killer Fanfiction]

Kapitola 4: Odkaz

Sen:

Bežala som po dlhej, prázdnej ulici. Kvôli dažďu som bola cela premočená. Srdce mi nestíhalo udierať. Dochádzal mi dych. Nohy som mala ako zo želatíny. Do oči sa mi hrnuli slzy, ktoré mi rozmazávali videnie. Pred sebou som uvidela dav ľudí. V ich strede bolo vidieť blikať červené a modré svetla. Spomalila som a prešla do chôdze. Prepchala som sa medzi ľuďmi. Skoro som spadla keď sa mi podarila dostať úplne dopredu. Dych sa mi zachytil v krku a srdce prestalo biť keď som uvidela čo obklopovali. Predo mnou sa nachádzali policajti, ktorý sa skláňali nad mŕtvolou. Nemusela som sa ani pozrieť kto to je. Vedela, som že je to on. Teraz mi už slzy stekali po líciach. Zatvorila som ich nechcela som to vidieť. Nechcela som poznať pravdu. Nohy sa mi podlomili a dopadla som na kolena. Sklopila som hlavu. Ozval sa srdcervúci krik. Najprv som nevedela kto to bol potom som si uvedomila, že to ja kričím. Potom ma obklopila tma.

Zobudila som sa celá prepotená, na to že som spadla zo stoličky. Mala som ďalšiu nočnú moru. Mávam ich pravidelne ale táto bola iná. Mala hlbší význam a z toho sa mi zvieral žalúdok. Bola to ďalšia predpoveď budúcnosti. Túto svoju schopnosť nenávidím pretože som jediná kto jej naplneniu môže zabrániť. Viem že s časom sa nemá zahrávať pretože to môže mať fatálne následky. Ale taktiež som sa naučila za tie roky, že pokiaľ sa mi pri snivá tak ju môžem zmeniť bez následkov. Už som to urobila tisíc krát. Zmenila som budúcnosť. Pomaly som sa postavila zo zeme a ponaťahovala sa. Bola sobota čo znamenalo žiadna škola. Lenivo som sa dokopalo do kuchyne a spravila si raňajky. Nič zložite len chlieb so šunkou a syrom. K tomu som si dala čaj. Počas celej tej doby som premýšľala kto bol v mojom sne. Nevidela som ho. Presnejšie som sa nechcela pozrieť. Celý sen vo mne vyvolal iba viac otázok. Ale vďaka nemu som aspoň na chvíľu zabudla čo sa stalo v noci. Po raňajkách som si dala rýchlu sprchu a obliekla som sa. Nemala som nič extra na práci. Rozhodla som sa urobiť rýchle poriadky v dome a potom si zatrénovať. Keď som skončila s tréningom, ktorý zahŕňal iba zopár chvatov z karate, bol čas obeda. Nebola som nijak extrémne hladná tak som si zvarila iba cestoviny so syrovou omáčkou. Počas toho ako som umývala riad tak som počula niekoho klopať na dvere. Zastavila som vodu, utrela si ruky a išla otvoriť. Zarazilo ma koho som uvidela. Stala tam Nika. Mala slzy v očiach a bola zadýchaná ako keby zabehla maratón. ,,Môžem isť ďalej?" Povedala koktavo kvôli plaču. ,,Jasne." Odpovedala som a ustúpila sa nabok. Pred tým ako som za ňou zavrela dvere som si poriadne prezrela okolie. Nikoho som nevidela ani necítila. Pár minút iba tak nemo sedela na gauči so šálkou čaju v ruke. Potom sa konečne rozhodla rozprávať. ,,Včera keď sme boli v tom dome tam bol niekto s nami. Videla si ho však" povedala ešte stále v šoku. ,,Videla si ho?" Spýtala som sa jej namiesto toho aby som jej odpovedala. Iba jemne pokývala hlavou. ,Keď ho nevidela ako o ňom vie' pomyslela som si. ,,Prečo sa vlastne pýtaš tak hlúpu otázku. Jasne, že tam nikto nebol." Klamala som. Nechcela som ju priviesť do nebezpečenstva. ,,Doma.. Doma mi nechal odkaz s tvojim menom." Tato veta mi vybila dych. Ako vedel kde býva a ako mohol poznať moje meno? Potom mi to došlo. Keď na mňa z dola kričali tak si musel domyslieť, že kričia na mňa. Ale skadiaľ vedel kde býva? Dávala som pozor či nás náhodou nesleduje. A nesledoval. ,,Čo písalo ešte na tom odkaze?" Opýtala som sa. Bez slova siahla do kapsy a vytiahla kus papiera, ktorý mi podala. Písalo na ňom:

Naposledy sme boli prerušený Nell. Ale neboj, čoskoro sa znovu uvidíme.

S pozdravom ten z domu

Odkaz bol napísaní dosť nečitateľne. A podľa zápachu bol napísaní krvou. Nebola tam napísane, v ktorú noc len, že príde o pol noci. A ani tam nepísalo od koho je ten odkaz. Ale prečo ten odkaz nenechal u mňa doma ale u nej keď bol venovaný mne. ,,Nell si v poriadku?" Spýtala sa ma Nika a vytrhla ma tým z myšlienok. ,,Hm" bolo všetko čo som povedala. „Či si v poriadku?" zopakoval. Až v tedy som si uvedomila, že ten odkaz zvieram v ruke. Okamžite som stisk uvoľnila, usmiala sa a povedala ,,Som. Nemusíš sa báť určite to bol len Nick alebo Sára alebo niekto z ich party. Určite sa nás snažia len vystrašiť." Nika len bez slova prikývla, postavila sa a povedala „Už pôjdem." Prikývla som a vyprevadila ju z dverí. Znova som jej musela klamať. Robím to nerada ale musím ak nechcem aby bola v nebezpečí. Zbytok dňa som strávila čítaním odkazu znovu a znovu. Nedávalo mi to zmysel. Keď si dokázal zistiť kde býva ona prečo si nezistil kde bývam ja. Bolo to kvôli tomu, že nás vyrušila? Alebo sa ma snaží naštvať? Nepoznala som odpoveď na žiadnu z mojich otázok. A to ma dosť štvalo.

Ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Budem rada za každý vote a komment.