Nečakané priateľstvo [Jeff The Killer Fanfiction]

Kapitola 15: Nový priateľ?

V to ráno ma neprebudili slnečné lúče ani môj obvyklí pozdrav so zemou. V to ráno som sa vlastne ani neprebudila. Celú noc som prebdela pri Jeffovom boku. Minulu noc ma neskutočne prestrašil keď zrazu skolaboval. V tej chvíli som si uvedomila, že mi na ňom naozaj záleží.

Spomienka:

V momente kedy dopadol na zem som vystrelila z gauča a bola pri jeho boku. Opatrne som položila ruku na jeho rameno a zatriasla nim volajúc jeho meno. Nič sa nestalo a tak som to skúsila znovu tentoraz silnejšie a hlasnejšie. Situácia sa nezmenila ani po niekoľkých ďalších pokusoch čo ma dosť znervózňovalo, ale na druhej strane ešte stále dýchal a srdce mu bilo. Keď som ukončila svoje pokusy prebudiť ho poriadne som zo prezrela. Na tvári mal zopár škrabancov a odrenín. Vlasy mal neučesané a mastne a našla som v nich aj vetvičku. Jeho oblečenie bolo celé špinavé a dotrhané. No najviac ma znepokojovali všetky tie škrabance, odreniny a rany po celom jeho tele. Taktiež mal teploty no neviem ako vysokú. Potom čo som si prezrela všetky jeho zranenie nejakým zázračným spôsobom som ho preniesla na gauč. Musím povedať, že na to aký je štíhli váži dosť. Potom čo bol na gauč šla som si po lekárničku a začala s ošetrovaním. Niektoré miesta bolo potrebné obviazať obväzom iné som nechala len tak. Na záver som mu na čele priložila kapesník navlhčený v studenej vode. Keď som skončila svitalo.

Bolo už okolo obeda a Jeff ešte stále spal. Nebolo som si úplne istá kedy sa preberie ale tipovala som to až k večeru. Dovtedy som sa viac menej flákala doma či sedela vonku. Raz za čas som znovu navlhčila kapesník a skontrolovala Jeffa. Taktiež som musela isť do obchodu čo mi trvalo asi pol hodiny ale kým som bola preč sa nič nezmenilo. Po nekonečnom, prenudenom dni nastal večer. Nachádzala som sa v kuchyni a pripravovala som večeru. Zrazu som počula zvuky prichádzajúce z obývačky. Zo začiatku som si myslela, že sa Jeff prebrala a tak sa jemne pousmiala. No v sekunde mi úsmev zmizol z pier keď som zacítila energiu cudzej osoby. Túto energiu som nepoznala a tak som si pre istotu skontrolovala nôž, ktorý nosím za opaskom. Opatrne, po špičkách som prešla k stene, ktorá delila kuchyňu od obývačky. Oprela som sa o ňu a opatrne vykukla. Obývačku som mala ako na dlani no nikoho som nevidela. Musel byť schovaný za gaučom, ktorý bol otočený tak, že nebolo vidno čo sa nachádza na ňom či nad nim. Nachádzala som sa v nepríjemnej situácií. Potrebovala som sa dostať bližšie bez toho aby ma nej je to ktokoľvek videl. A tak som urobila niečo čo keby niekto videl nazval by ma mimozemšťanom. Pomaly som sa postavila na všetky štyri pričom sa mi kolenný kĺb otočil naopak a schovaný kĺb v stehennej kosti otvoril čo zapríčinilo, že sa mi ohla stehenná kosť akoby bola zlomená. Taktiež sa mi zablokoval kĺb na členku. V tejto mojej podobe som bola schopná prejsť za gauč bez povšimnutia a takmer bez vydania jediného zvuku. Taktiež som pri tom využila svoju výšku a rýchlosť, ktorá sa mi niekoľko krát znásobila. Bo zopár väčších a tichých skokoch som sa nachádzala za gaučom. Bokom som sa oň oprela a chvíľu počúvala. No čo som počula ma zarazilo. Nepočula som síce celu vetu ale znelo to akoby sa mu ospravedlňoval. Ale úplnú istotu som nemala. Podľa hlasu som usúdila, že ide o chlapca asi v Jeffovom veku. Chcela som zistiť ako vyzerá a tak som obišla gauč pritisnutá o jeho bok. Keď som bola dosť blízko na to aby som rozlíšila detaily a bola si istá že o mne nevie vrátila som sa do ľudskej podoby. Po chvíli načúvania tichu som opatrne vykukla. Sluch ma nesklamal bol to chlapec a vek by tiež sedel. Kľačal pri Jeffovy a upreným ale smutným pohľadom sa naň díval. Oblečené mal zelené tričko s krátkymi rukávmi a čierne dlhé nohavice. Mal blond vlasy, ktoré mu siahali takmer po ramena. Vyzeral vcelku bledo ale to mohlo skresliť aj zapadajúce slnko. Farbu oči som nebola schopna rozoznať kvôli uhlu z ktorého som sa naň dívala. Nebola som si síce úplne istá ale nevyzeral ako nepriateľ. Jeho energia mi prišla priateľská a mierumilovná. 'Možno to bude Jeffov priateľ' preblysklo mi hlavou. Tak či onak jediné čo som nedokázala pochopiť bolo to ako sa sem dostal. Bolo to ako keby sa tu len tak zjavil, akoby sa sem teleportoval. Tato myšlienka ma jemne znepokojila.

Ospravedlňujem sa za to čakanie a nepravidelné vydávanie časti ale škole je sviň. Snáď si časť užijete a mňa nezabijete v komentoch. Do komentarou píšte kto si myslite že je nová postava a či je zla alebo dobra. Nezabudnite zanechať like a komment a nebojte sa písať kritiku. Taktiež mi môžete z vašej dobrej vôle darovať sledovanie. S týmto sa s vami lúčim Dámy a Pánove. Nell