Kapitola 12: Hry s ohňom

374 34 2
                                    

Dívala som sa naň a aj keď neukazoval žiadne emócie vedela som presne čo cíti. Hnev a strach. Obidve emócie veľmi silné a dominantné. Vedľa neho stal nejaký chlapec. Na tvári mal bielu masku, na ktorej mal nakreslené čierne pery. Oblečenú mal oranžovú bundu na zips. Vlasy mal hnedej farby. Ktoré vyzerali ako by už dlhšiu dobu neboli strihané. Iba som stála a pozorovala ich. „Ale, ale či to nieje naša stará známa?" Ozval sa hrubší úplne pokojný hlas. Ten hlas by som spoznala aj spomedzi tisícoviek iných. Na odpoveď som len jemne zaklonila hlavu. Nemala som náladu na počúvanie jeho nudných rečí. „Snáď sa nám nehanbíš Nell?" Iba som sa naň nemo pozrela. Nenávisť a šialenstvo planuli v očiach a bláznov úsmev mi hral na perách. Do toho som si zmenila farbu jedného oka. Jeden z starých trikou, ktorý vždy urobí dojem. Slenderman aj s chlapcom v maske jemne ustúpili. Strach sa ich zmocnil. Výborne, to je presne čo som chcela. „Ale snáď ste sa nevystrašili?" Jemne som sa zachichotala a pokračovala. Odpoveď som nečakala. „Už to bolo dávno čo sme sa naposledy videli. Ale, za tie roky si sa vôbec nezmenil. Dokonca sa mi zdá, že si trochu zoslabol." Hnev začínal znovu dominovať. Konečne to začína byť zaujímave. „Ani ty si sa nezmenila. Stále používaš tie isté triky. Zmena farby oka, šialený pohľad bla, bla, bla,.." V tejto chvíli som ho prestála počúvať. Snažil sa ma iba vytočiť. Hovorí ako stále používam tie isté triky, ktorých sa aj tak stále zľakne. Ale tak či onak nenechám sa vytočiť. Aspoň nie znova. Trochu som sa zasmiala a hneď zvážnela. „Čo keby sme im povedali pravdu?" Nedala som mu čas na odpoveď. „Viete, o to že pred pätnástimi rokmi som vášho tak zvaného 'nedoknuteľného' Slendermana porazila." Čakala som na reakciu. Slenderman sa ešte viac naštval. Ešte trochu a mu začne isť para z uši. Chlapec po jeho boku sa začudoval a Jack asi skolaboval. „Ty! Ako sa opovažuješ klamať!" Ozval sa izbou hlas. Patril tom chlapcovi pri Slendermanovi. Nebol v ňom však ani náznak hnevu. Pravdepodobne to urobil len preto aby nebol potrestaný. Na tom celom divadielku som sa musela zasmiať. „Čo je ti tak vtipné!" Pokračoval vo svojej obhajobe. To ma iba viac rozosmialo a iba pre efekt som sa smiala ako maniak. To ho už začalo štvať. Urobil par krokov dopredu ale Slenderman ho zastavil. Prestala som sa smiať, začínalo to byť naozaj zaujímave. „Prečo ho nenecháš? Bola by aspoň sranda." Jemne som sa zachichotala. „Bojíš sa snáď, že mu ublížim? Nie, toho sa nebojíš. Bojíš sa že ho budeš musieť brániť a on by uvidel aký si slabý. Alebo sa snáď mýlim?" Zaujímalo ma ako dlho to ešte vydrží bez väčšej reakcie. Uprene som sa naň zahľadela. Odpoveď však neprichádzala. Namiesto toho jedným z chápadiel nadvihol Jacka a jednú ruku položil na rameno toho s bielou maskou. O pár sekúnd na to sa teleportoval kto vie kam a ja som ostala sa. Za posledných pár dni po prvý raz.

Jeffou pohľad:

Bol som už niekoľko dni na ceste bez nejakého určitého smeru. Za ten čas som sa ani poriadne nevyspal pretože polícia mi bola celý čas v pätách. Za to je asi zodpovedný Slenderman alebo som iba poľavil na stráži. Tak či je len otázkou času kedy ma chytia a vôbec sa na ten deň neteším. Ale aspoň mám pocit, že Slendermanove kúzlo na mňa prestáva pôsobiť. Ale čo ma na tom všetkom najviac štvalo bolo to že som nedokázal prestaň na ňu myslieť. Občas som mal chuť sa otočiť, vrátiť sa a ospravedlniť sa jej za to že som bol idiot. Ale zatiaľ som na to nenabral odvahu. Premýšľal som o nej aj keď som sa predieral hustým porastom. Bol som z neho celý poškrabaný a keďže sa mi podarilo pár krát spadnúť sa do rán dostala špina. Neprijemne to štípalo. Z toho ešte len budú problémy. Taktiež som bol už vyčerpaný. Našťastie sa predo mnou začínalo rysovať akési mesto. Prečo mám pocit že celý ten čas chodím v kruhoch.

Ďakujem za všetku tu ohromnu podporu a ospravedlňujem sa za prípadne gramatické chyby za to že trvalo tak dlho kým časť vyšla a ... Však to už poznáte. Zanechajte like, komment a nebojte sa ma sledovať aby ste boli v obraze. A s týmto sa s vami lúčim Dámy a Pánove. Nell.  

Nečakané priateľstvo [Jeff The Killer Fanfiction]Where stories live. Discover now