"Ahojte všetci, moje meno je Markiplier..." začal som rozprávať do kamery svoje intro, ktoré sa po rokoch strávených na YouTube stalo mojou značkou. "Dnes tu mám špeciálneho hosťa a ním je..." vložil som do videa chvíľku napätia a natiahol som ruky smerom k dverám izby, cez ktoré vošiel môj dnešný hosť... "Jacksepticeye!" Radostne som ho predstavil, pričom si on sadol vedľa mňa na veľký biely gauč. "Dobrý deň, ľudia!" Daroval zopár vzdušných high-fives smerom ku kamere a široko sa usmial.
"Vítam ťa tu, Sean. Ako sa dnes máš? Ja mimochodom veľmi prekypujem očakávaním vzhľadom na to, prečo si dnes tu ako môj hosť," zasmial som sa tomu ako zle to vyznelo. "Pokiaľ ide o vzrušenie, Mark, doma ho mám za počítačom dosť," zasmial sa a pokračoval, "ale mám sa dobre. Je to necelý mesiac od PAX West a ja stále rozbaľujem Septic Sama v tých najrôznejších podobách. Zišla by sa mi väčšia izba," poškrabal sa na zátylku, pričom sa mu mierne nadvihlo tričko a ukázalo kúsok z jeho treníriek so Supermanom. "Alebo len viac políc," hodil po mne nesmelý úsmev a ja som pokračoval vo videu.
"Poďme ale na dnešný program, takže... keďže sa blíži Halloween, v iných štátoch známy ako dušičky, pripravil som si pre nás dosť veľa tekvíc, ktoré budú slúžiť len dvom účelom. Ale ešte pred tým si každý vezmeme jednu tekvicu a vyrežeme si ju. Môžme ísť na to?" Spýtal som sa Seana. "Poďme na to," tleskol a vzal si jednu z veľkých tekvíc. Vyrezal do nej strašidlo, zatiaľ čo som ja zo svojej urobil čosi medzi smutným osudom každej tekvice ktorej sa dotknem a niečím, čo sa s privretím oka dalo považovať za výtvor hodný Halloweenskej výzdoby. Alebo radšej s privretím oboch očí. "Naše tekvice sú vyrezané, takže sa môžme posunúť ďalej," odložili sme nože a ja som sa zohol pod stôl po farby a čosi špeciálne.
"Mimochodom,"začal Sean, "ja som doteraz ani netušil že budeme robiť čokoľvek s tekvicami, takže nemám najmenšie tušenie čo je na rade teraz," zasmial sa a ja som vytiahol na stôl všetko potrebné na ďalší bod dnešného videa. "Potravinárske farby, suchý ľad a samozrejme ochranná výstroj-rukavice. Tešíš sa, Jack?" Zasmial som sa na výraze toho úbohého chlapca. Absolútne netušil o čo ide, no tak to aj malo byť. "Čo budeme s týmto všetkým robiť?" Zmätene si obzrel preplnený stôl. "Krok číslo jeden: vyber si farbu," ukázal som na zelenú a modrú fľaštičku potravinárskej farby, z ktorých si Sean prekvapivo vybral modrú. Ja som si teda vzal zelenú a položil vedľa svojej tekvice. Následne to urobil aj on. "Teraz si nasadíme rukavice, vezmeme ľad a..." kus ľadu spadol na dno tekvice a z jej úst začala vychádzať slabá hmla. "Wow," Seanove oči zažiarili, nasadil si na ruky rukavice, vzal svoju polovicu suchého ľadu a vhodil ho do svojej tekvice. Samozrejme, z úst tekvice začala unikať hmla. "Teraz vezmeme farbu," vzal som zelené farbivo, ktoré som otvoril, "stačí zopár kvapiek a vouala, mojej tekvici je pekne zle," zasmial som sa, keď z úst tekvice začala vytekať zelená hustá hmla pripomínajúca zvratky. Seanove nadšenie sa nedalo prehliadnuť.
"Takže otvorím toto," otvoril modré farbivo, "nalejem to sem," nalial do tekvice polovicu fľaštičky a jeho strašidelný výtvor začal rovnako chrliť z úst hmlu, tentokrát modrú. "Jeeej, to je úžasné!" zvýskol a uzatvoril hlavu tekvice. To isté som urobil ja a kútikom oka som pozoroval, aký je šťastný len z obyčajných maličkostí.
Sean je YouTuber rovnako ako ja. Sme si v témach videí a počte odoberateľov takmer úplne rovní. Je odo mňa mladší-má iba 26 rokov, zatiaľ čo ja mám 27. Je odo mňa nižší-meria 175 cm a ja 178 cm. Je z Írska, ja som pôvodom z Ameriky. Aj kvôli vzdialenosti je jeho návšteva u mňa špeciálnou. Preto som dlho plánoval niečo špeciálne do videa s ním.
"A čo teraz, Mark?" prerušil môj tok myšlienok jeho írsky akcent. "Teraz sa so svojim výtvorom rozlúč," nahodil som diabolský výraz, "teraz totiž nastáva bod číslo dva," vyceril som zuby a natiahol sa po kameru, aby som mohol na pár minút zastaviť nahrávanie. "Oh človeče, čo s nimi chceš teraz urobiť?" pýtal sa ma Sean s úsmevom, ktorý značil absolútne zúfalstvo (v dobrom slova zmysle, samozrejme). "Nechaj sa prekvapiť," povedal som. "Dáš si niečo? Čaj, alebo džús? Možno pivo?" Žmurkol som na neho a on sa zasmial. "Dal by som si čaj," povedal a ja som prikývol. "Niečo na jedenie? Alebo by stačil koláč?" pýtal som sa ďalej. Sean miluje koláče, určite to neodmietne. "Nie, ďakujem," odvetil a mne zamrzol úsmev. "Si chorý, Jack? Nikdy si neodmietol môj legendárny jablkový koláč," vyzvedal som. On sa poškrabal na zátylku a pokrútil hlavou. "Som v poriadku, len proste... nie som hladný," venoval mi dosť falošný úsmev a ja som si sadol vedľa neho na gauč.
YOU ARE READING
Darkness has blue eyes
Short StoryVidela si niekedy modré oči, tak jasnú anjelsku modrú, že ťa pohľad do nich nechal jednoducho bez slov? Uvažovala si niekedy nad tým, aký je vlastne človek, ktorý tieto modré oči má? A premýšľala si nad tým, či tie oči plné lásky aj odrážajú vlastno...
