Darkness has blue eyes

Chapter 13-I am nobody

Mark's P. O. V.
Okolo mňa bola tma a za sebou som počul kroky. So strachom som sa otočil a v tej nekonečnej temnote som zbadal nižšiu postavu. Mala zelené oči a... neskutočne otrhané sivé krídla? Bol to muž, usúdil som podľa typu postavy. Jeho oblečenie bolo špinavé a jeho koža bledá, plná krvavých jaziev a škrabancov. Bol bosý, mal nohy špinavé od blata a ruky odreté. Hánky mal rozbité a peru rozťatú. Nič neurobil, len tam stál a pozeral sa na mňa. S hlbokým nádychom som pomaly šiel smerom k nemu, no hneď ako som zbadal tmavé špinavé zelené vlasy, zastal som. Kožu mi obalila husina a moje nohy boli ako želatína.

To nemôže byť on.

Razom mi bolo zle. Ticho okolo nás a tá temnota robila z celej záležitosti ešte horší zážitok.

Nabral som odvahu a urobil zopár ďalších krokov vpred.

Som statočný chlapec! Som veeeľmi statočný chlapec!

Presviedčal som sám seba a premáhal som sa, aby som nezastal, pretože potom by ma už od toho miesta neodlepil ani žeriav.

Ja tam nejdem!

Kričal po mne rozum a pokúsil sa ma otočiť, aby som šiel tam odkiaľ som prišiel.

Ale idem. Ideme tam!

Oponoval som a pridal do kroku.

Nie, nie, nie, nie, nie! Eh-eh, nikam nejdeme!

Zastal som. Stál som asi tri metre od neho. Neustále ma mňa pozeral. Bez akejkoľvek emócie. "Jack?" prelomil som ticho. Mierne sa pousmial a pristúpil ku mne. "Ahoj, Mark," odvetil. "Uh, č-čo sa ti stalo?" snažil som sa rozprávať najviac plynule ako to len šlo. "Čo tým myslíš? Muselo sa mi niečo stať?" neustále mal na perách ten desivý úsmev. "Nemyslel som... to... tak," dýchalo sa mi strašne ťažko. "Chýbal som ti?" položil svoju dlaň na moju hruď. Vydýchol som a prikývol. "Ani nevieš ako," pousmial som sa späť. "P-prečo vyzeráš, akoby si spadol z útesu?" spýtal som sa opatrne. "Pretože som spadol," odvetil chladne, oči plné čírej nenávisti. Dlaň na mojej hrudi uzatvoril do päste a ustúpil odo mňa. "Čo sa deje? Kde to sme?" bol som zmätený. "Netuším, ale nebo to nie je. A zjavne si urobil niečo naozaj zlé, keď si tu so mnou," uškrnul sa a oči mu pohltila temnota. Takmer som zutekal.

"Čo si urobil? Čo som urobil ja?" všetko bolo jeden veľký chaos. "Na tom nezáleží. Podstatnejšie je, že tie špinavé krídla ma mali vyniesť do krásneho posmrtného života. No ja som namiesto toho spadol doslova spred nebeskej brány rovno sem asi cez všetky skurvené skaly a vrchy sveta. A je to všetko tvoja vina!" vyštekol a vrazil mi päsťou do sánky. Vďakabohu bol Seán vždy slabší než ja, takže som len chytil do dlane jeho zápästie.

"Obviňovaním ma z bohvie čoho nič nedosiahneš. Stvrdneme tu spolu na večnosť a ja ťa nikdy nenechám odísť do nebeskej brány, ani keby si za to uplatil všetkých na svete. Lepšie tu hniť s tebou, ako sám," uškrnul som sa. "Čo sa stalo s dobrou vôľou?" spýtavo nadvihol obočie. "Nechal si Darka skapať a urobil si zo mňa otroka. Myslel si si, že zdrhneš na miesto svätého pokoja a ja sa tam zostanem trápiť? Notak, taký sprostý si nikdy nebol," odvetil som, načo pretočil oči. "Zaslúžiš si všetko, čokoľvek sa tu stane. Už mi neutečieš," vydýchol som a začal ho bozkávať.

Moje ruky blúdili po jeho tele. Roztrhol som mu už tak dosť potrhané tričko a podkopol som mu nohy. Keď spadol na zem, otočil som ho tak aby ležal na bruchu a posadil som sa na jeho zadok. "Všetko si to zaslúžiš," zašepkal som a celou silou mu vytrhol z chrbta jedno z krídel. "Aaaaah, prestaň!" kričal od bolesti. Krídlom stekala krv a v jeho chrbte bola veľká krvácajúca rana. Odhodil som šedivé krídlo na zem a chytil som do rúk druhé. "Pusti ma! Nechaj na napokoji! Si šialenec!" kričal a plakal. Mučivým tempom som mu vytrhol z chrbta aj druhé krídlo a Seán sa prestal brániť. Odhodil som krídlo na zem a vstal som. Keď som sa naklonil aby som ho skontroloval, nehýbal sa. Oči mal zatvorené a pod lícom mal mláčku zo sĺz. Otočil som ho na krvavý chrbát načo zasyčal od bolesti a pomaly otvoril oči. Boli znovu v jeho prirodzenej farbe, no naplnené strachom. Dýchal prudko a triasol sa, ale neopovážil sa pohnúť. Pozeral mi priamo do očí. Mal predo mnou rešpekt. Bez ohľadu na jeho zničený chrbát som si na neho obkročmo sadol a začal som ho bozkávať. Dlho sa nedokázal brániť a čoskoro ma bozkával späť. Vyzliekol som si tričko a rozopol nohavice. Seánove ruky blúdili po mojom tele a tie moje po jeho hrudi. Vstal som a vyzliekol si nohavice. Vyzliekol som aj tie jeho a rovnako som ho zbavil boxeriek. Teraz tu ležal nahý a ja som sa posadil k nemu len v boxerkách. Vzal som si ho do dlane a Seán zaklonil hlavu. Chytil ma za druhú ruku a preplietol si so mnou prsty. Netrvalo dlho a vyvrcholil. Bol spotený a dychčal, no ja som s ním ešte neskončil.