Darkness has blue eyes

Chapter 10-Funeral

Anti's P. O. V.
Po tom ako Marka opustil Dark, v celom apartmáne bolo ticho. Položil som Marka na posteľ a on sa doposiaľ neprebral. Je to 5 hodín.

Čo sa týka mňa, veľmi som sa premáhal udržať tie lievance v sebe. Som si vedomý toho, že keď nebudem jesť ľudské jedlo, čoskoro budem vyzerať ako smrť. A to nechcem. Ako som do seba polovicu tých lievancov dostal, tak zo mňa aj vyšla.

Internet je plný Seanovej samovraždy. Komunita posiela jeho rodičom, Markovi aj Felixovi množstvo správ, kde im prajú úprimnú sústrasť, hoci si to Felix vôbec nezaslúži. On im odpisuje aký zranený a nešťastný z toho je. Myslím si, že túto drámu už viac riešiť netreba.

V Markovom počítači som našiel nespočetne fotiek, kde boli so Seanom šťastní. Mark ich spracoval do koláže a tú použil na smútočný oznam. Boli tam aj fotografie jeho mamy, otca, súrodencov a jeho zvyšnej rodiny... Nazrel som aj do videa, na ktorom pracoval naposledy a ešte nebolo uverejnené. Meno videa v počítači bolo Nobody cares either a malo cez 5 minút. Video vyzeralo asi takto...

Mark sa posadil pred kameru. Slzy v očiach, smútok na tvári. Pozrel sa do kamery a začal.
"Ahojte všetci, moje meno je Markiplier..." zotrel si slzu z tváre. "Pravdepodobne ste už počuli o tom, že... môj dobrý kamarát Seán William McLoughlin... na internete, tu na YouTube známy ako Jacksepticeye... nás opustil..." viacero sĺz opustilo jeho oči. "A ak ste o tom nepočuli... tak ste boli do tohto momentu šťastnými..." zhlboka sa nadýchol. "Ja viem, čo to muselo urobiť s ľuďmi, pre ktorých bol Sean jediným záchytným bodom... jedinou pomocnou rukou od depresie. Sám som spadol do veľmi zlých častí svojej osobnosti. Mami, ak toto sleduješ, budem v poriadku. Chce to len čas... veľa času," zavzlykal. "Čoskoro bude Seanov pohreb... Viete ako veľmi bolí, keď prežijete tak mladého človeka? A ešte k tomu mladšieho od vás? Ten chlapec mal celý život pred sebou... Prečo ho nazývam chlapcom? Pretože každý z nás je dieťa, kým nemá svoje vlastné deti. A Sean sa toho dňa nedožil." zotrel si z tváre nové slzy a pokračoval. "Asi si vravíte... že som preto tak dlho nevydal žiadne video. A je to pravda. Prechádzam si príliš ťažkým obdobím, aby som to všetko mohol len tak... obísť. Chcem pre vás kvalitné videá. Niečo, čo vás z ťažkých chvíľ dostane, nie čo vás hodí priamo do depresie. Za ten čas, čo pre vás točím videá som si uvedomil... aký vplyv na vás moja tvorba má. Keď som nešťastný, odráža sa to v mojej práci... keď som šťastný, robí to šťastných aj vás," pousmial sa a zotrel si slzy z líc. "Prišiel som pred vyše rokom o jedného svojho kamaráta. Videli ste to. Bolelo to. A prechádzať si tým všetkým znovu bolí ešte viac... Tým, ako obaja spáchali samovraždu začínam mať pocit... že nie som dobrý priateľ..." vzlykol a do očí sa mu tisli ďalšie slzy. "Mám pocit, že vám nepomáham... že vám len škodím a mal by som... mal by som urobiť to, čo oni," jeho hlas zlyhal. "Chcete, aby som to urobil? Máte plné právo to chcieť... po tom, koľkým z vás som možno nevedome skrz video ublížil..." trasľavo sa nadýchol a vydýchol. "Všetci tí, ktorí si chcete vziať kvôli Seanovi život... nie ste sami. Premýšľam nad tým odkedy som videl môjho priateľa letieť z okna... a on sa usmial... naposledy sa usmial..." privrel oči a pokrútil hlavou. "Život nie je fér. Nikdy nebol a nikdy nebude. A ak by som nepridal video najbližší mesiac... Milujem vás, všetkých. Budem na vás dávať pozor z druhej strany. Majte sa," venoval kamere smutný úsmev a video skončilo.

Prešiel som k posteli so spiacim Markom. Pri spomienke na jeho ublížený výraz mi stiekla po tvári slza. Sadol som si na okraj postele a vzal som jeho ruku do dlaní.

Mark's P. O. V.
Na ruke som cítil príjemné teplo. Bola mi neskutočná zima po tom, ako Dark zaliezol späť do mojej mysle. Z nejakého dôvodu si nepamätám, o čom s Antim hovoril. Nepamätám si nič.