Dvaja v jednom 2

Dvadsiata prvá kapitola

"Dobré ráno." pozdravila som oboch bratov, ktorý sedeli v kuchyni a napchávali sa ich obľúbenými raňajkami. Omeleta v ktorej skončilo asi všetko, čo našli v chladničke je ich číslo jedna. Jakub iba zahmkal a od kútika úst sa mu tiahla stopa po kečupe. Dávid mi odzdravil a až tedy si zrejem Jakub uvedomil, že tu niekto je alebo, že som tu ja. Otočil sa tak prudko, že mu popraskali kostičky v krku ( nezlomil si väzy, ale viete čo myslím :D ) a dokonca mu aj zabehlo. "Čo ty tu robíš?" nechápavo na mňa pozeral a potom začal preskakovať pohľadom zo mňa na Dávida. "Takže takto to je?!" vyriekol akoby objavil niečo prevratné, " oficiálne si kdesi v Španielsku, a pri tom si tu!" Zasmiala som sa na tom, Jakub má bujnú fantáziu. " Priletela iba včera, spal si už." Dávid to povedal tak nezainteresovane a akoby o nič nešlo, že Jakub len naďalej vyvaľoval oči. 

Na tanier som si naložila zvyšok omelety, ktorú ráno chlapci kuchtili. Zatiaľ čo Dávid hodil tanier do drezu a odišiel do kúpelne. To, že bol ráno bez nálady preňho nebolo nič výnimočné. On jednoducho potrebuje čas na prebratie. A v tom bol medzi nimi rozdiel. Jakub ten sa vedel prebrať rýchlo a ráno mal energie na rozdávanie. Položila som svoj tanier na stôl a sadla som si, keď som počula vodu v sprche začala som: " Tak? Povieš mu to ty alebo ja?" Svoju otázku som podčiarkla zdvihnutým obočím a dnes som nemala v pláne ustúpiť. Už som mala po krk tých naťahovačiek. Dosť bývalých partnerov, ktorý sa miešali do vzťahov a dosť všetkého. Chcela som byť konečne šťastná bez ALE. A myslela som si, že Dávid je tým dôvodom, prečo budem šťastná. " OK!" zreval na mňa a vidličku s rachotom pustil skoro prázdny tanier, " ak ti ide iba o to, aby sme sa rozhádali, NECH SA PÁČI! Nikdy som si neuvedomil, že si taká egoistka." krútil nado mnou hlavou a tanier do drezu pustil ešte s väčším rachotom. Odišiel do izby a dvere nezabuchol o nič tichšie. 

Tak ja som egoistka? Chcem iba uviesť veci na pravú mieru. Ja nemôžem za to, že oni mu celý ten čas klamali. Ochh.. Rozhorčovala som sa kým som umývala riad. Zrazu som pocítila teplé ruky na svojom bruchu, ktoré okolo mňa ovinul Dávid. Kvapkajúca voda z vlasom mi začala stekať po tvári, ale aj napriek tomu som sa k nemu ešte tesnejšie pritlačila. "Čo ste sa hádali?" zašepkal mi do ucha. Povedala som mu, že sa všetci traja musíme porozprávať. 

Pomaly sme obaja vošli do izby kde sa zavrel Jakub. Cítila som sa ako keby sme boli jeho rodičia a on trucoval v izbe ako naše decko. Netrebalo ho ani súriť do toho, aby začal hovoriť, keď sme si sadli. " Jednoducho Peťa ma celý čas milovala a stále za mnou chodila keď si nebol doma. Vypisovala mi zamilované listy, ale ja som ťa zradiť nechcel si môj brat. Potom sa mi začala vyhrážať. Niekoľkokrát som sa zobudil na to, že je pri mne. Raz dokonca tam stála s bábikou správala sa ako nepríčetná, že toto je naše dieťa. Šlo to s ňou dole vodou. Ale sám si chlap a vieš, že keď sa ti žena sama uloží nahá do postele, nevyužiť to by bola hlúposť. No stále som stým nesúhlasil a keď som ti to už chcel povedať zmizla." 

Obaja sme ho sledovali z očami, ktoré takmer vypadávajú z jamiek. " Robíš si zo mňa srandu? Čo to tu táraš? Bolo to inak! Hovoril si mi niečo celkom iné! Šibe ti?!" nemohla som tomu uveriť. Nečakala som, že by mohol začať hovoriť hlúposti, keď mi sľúbil, že mu to povie. Jakub však trval na svojom, že toto je pravda. A Dávid? Ten nevyriekol ani pol slova len ma držal za ruku a snažil sa spracovať, čo sme mu práve povedali. A ja som toho už mala dosť, keď som to už začala, nech sa to aj dorieši!