Dvaja v jednom 2

Jedenásta kapitola

Sledovala som svetlá vzdialenejších ale aj bližších miest pozdĺž diaľnice. S Jakubom sme prebrali všetky témy, ktoré nám napadli a teraz sme obaja v tichu boli zahĺbený do vlastných myšlienok. V pozadí ticho hralo rádio a na konci každej pesničky som si uvedomovala, že som bližšie Bratislavy, bližšie odletu a bližšie niečomu novému. Nemala som strach ani obavy v krvi mi skôr kolovalo vzrušenie a predstavy z nového. Uvedomila som si, že stačilo jedno otvorenie dverí v správnej chvíli a môj život sa zmenil. Čo sa môže stať za mesiac?

Cesta ma natoľko upokojila, že som na chvíľu zaspala. Zobudila som sa až v meste len niekoľko minút o môjho bytu. Pohľad na moje okno prezrádzal, že do mojej izby sú otvorené dvere. Z chodby sa preto jemne odrážalo svetlo až von mojím oknom. Vystúpila som z auta, Jakub mi galantne pomohol hore s množstvom mojej batožiny. A nie ešte nepremýšľam nad tým ako ja sa dostanem na letisko a do lietadla s toľkými vecami. 

Odomkla som dvere nášho bytu a prenikli ku mne hlasy. Od dverí som nedokázala rozpoznať čo ani kto hovorí. Vedela som však, že by tu mala byť Alex. Miška mala byť ešte doma. Položila som veci na podlahu a šla som do kuchyne odkiaľ hlasy šli. Keď už som bola za rohom rozoznala som ženský hlas. Už som nekráčala opatrne, ale takmer som vbehla do kuchyne. 

Môj a dávidov pohľad sa stretli. Neskôr som očami skĺzla na Alex, ktorú Dávid tuho objímal. Slzy jej nerobili na tvári potoky ale rovno dravé rieky. Ustarostene som k nej prikročila, no nespýtala som sa čo sa stalo, iba som na ňu chápavo hľadela. Občas som mrkla aj na Dávida, ktorý sa mi možno niečo snažil očami povedať, no pre mňa bol ten pohľad nečitateľný. 

Ticho prerušil až Jakubov príchod do kuchyne. Vôbec mi dovtedy nenapadlo, že on sa musí naťahovať s mojimi vecami a ísť do auta ešte raz. " Doma ťa nevidno skoro ako je rok dlhý a hľa tu hneď v objatí s Alex skončíš." prehodil nie vážne no istá výčitka sa poprieť nedala. Dávid len na brata vyčítavo a nahnevane zazrel akoby on mohol za to, že sa tu dotyčný objíma s mojou spolubývajúcou. " Toto si prosím vyriešte inde," ukázala som na nepopierateľných bratov stojacích po mojich rukách, " A ty Alex mi prosím ťa povedz čo sa stalo." Vyslobodená z mne tak dobre známych teplých rúk sa slovom po slove dostala k veci čo ju tak rozplakalo. 

Porozprávala nám o tom ako jej mama zistila, že otec ju podvádza. No ak si hovoríte, že to sa stáva tak to áno. Avšak on nielenže ju podvádza, ale robí to už dlhé roky. Vedie dva odlišné životy. Má dve rodiny. A nikto o tom doteraz nevedel. Alex to poriadne vzalo. No nečudujem sa, toto by zalomcovalo s každým. Všetci traja sme na ňu pozerali s otvorenými  ústami. Tí dvaja ešte o to viac, keďže vyššie spomínaný je ich dlhoročným susedom. 

Spolu s chlapcami som sa snažila priviesť Alex na iné myšlienky. Sama však aj povedala, že už je veľká a iba zrejem potrebovala nejak prežiť ten šok a bude dobré. Ani jeden si však teraz nechceme predstaviť ako to musí vyzerať u nich doma.