Krv nie je všetko [HP FF]

DIX

Kráčala som vedľa Hermiony a počas cesty do knižnice som počúvala jej názor na učivo.

Chápem, že má rodičov muklov a mágia je pre ňu niečo nové, ale nepreháňa to už?

,,Pamätáš sa, ako nás Dumbledore varoval na začiatku roka aby sme nechodili na tretie poschodie?" Spýtala sa zrazu potichu Hermiona.

Súhlasne som prikývla a nastražila uši.

,,Omylom sme tam s Harrym a Ronom zablúdili keď sme utekali pred pani Norissovou." prehovorila akoby nič.
,,Sľúb mi, že sa nenacháš zapliesť do niečoho nebezpečného."

Nemáš ani poňatia. Pomyslela som si.

,,Neboj sa, neplánujem zomrieť mladá." zasmiala som sa.

Už sa stalo.

Hermione to však vtipné neprišlo.
,,To nie je vtipné. Harry je typ človeka, ktorý so všetkého strka nos a vyhľadáva nebezpečenstvo."

,,A ty nechceš, aby sa niečo stalo mne?" Spýtala som sa nechápavo a Hermiona prevrátila oči.

,,Po tom, čo si predviedla na elixíroch mám o teba strach. Si moja jediná kamarátka."

,,Teraz mi povieš, že si mam ísť večer odpykať trest u Snapea?" zasmiala som sa.

Hermiona si povzdychla. ,,Odhalila si ma. Nie je šanca ťa nejako presvedčiť?"

,,Nie, naozaj dnes niečo mám."

,,A povieš svojej prvej čarodejníckej kamarátke čo? Kamarátky si predsa hovoria všetko?"

,,Prepáč, nemôžem."

Hermiona sa zamračila.

,,Možno jedného dňa."

Mala som tušenie, že Hermionu k sebe za žiadnu cenu nesmiem pustiť.

Je príliš múdra. Jedného dňa by použila svoj mozok a odhalila moje tajomstvo.
Zo skúsenosti viem, že skôr či neskôr prídem o každú kamarátku, preto sa vždy túlam sama.

Ak však chcem ochrániť Harryho, musím sa držať Hermiony.

Toto bude najhorších sedem rokov môjho života.

No čo už, je čas podeliť sa o informácie s Dumbledorom.