QUINZE

294 24 4
                                    

Keď som si ľahla do postele, mesiac bol vysoko na oblohe ako by plával v čiernom mori obklopený tisíckami rýb.

Kráčala som, ako najtichšie som vedela a tak som si myslela, že som do svojej postele prešla nepozorovaná, no Hermiona sediaca na posteli ma uistila, že je to práve naopak. Jej vyčitavý, prísny, no zárovej starostlivý pohľad ma skenoval, akoby nevedela, čo si o mne myslieť.

,,Je neskoro." konštatuje. ,,Kde si bola?"

Ledva zo mňa výjde hmmmm a tak Hermiona pokračuje.

,,Takže nakoniec si predsa len išla za Snapeom?" opýta sa s nádejou v hlase.

A pesne táto otázka mi vyčarí úsmev na tvári.

Dá sa to tak povedať.

,,Áno." Poviem nakoniec.

,,No vidíš, že to nebolo také strašné. I keď, svojej reputácie sa už nezbavíš."

,,Reputácie?" zarazím sa.

,,Áno. O tvojom správaní k Snapeovi vie celá škola. Väčšina ťa teraz obdivuje."

A sakra. Kam sa podelo to úžasné: Drž sa pri zemi! Alebo: Nepútaj pozornosť!

Našťastie na všetko sa raz zabudne. Chcela som sa ešte Hermiony spýtať, kto túto informaciu rozšíril, no všimla som si, že už podľahla únave.

Pokročila som plecami a zatvorila oči.

__________________________________

Salut, mes amis!

Nič mi nehovorte. Naozaj sa za seba hanbím, že som publikovala takú krátku kapitolu ale keď ja som taká unavená...... Nie že by sa mi nechcelo písať, to naozaj nie, ale držať mobil je už naozaj ťažké. Plánovala som písať už cez týždeň ale nemohla som myslieť na nic iné než na náš študentský ples ( áno, Monička bola trsať).

Každopádne, onedlho začnú 3 týždne bez matiky takže budem mať viac času (toto sľubujem zakaždým, no čo už)

Monča :)

____________________________________

If you like this story
vote
comment

Krv nie je všetko [HP FF] Where stories live. Discover now