Krv nie je všetko [HP FF]

VINGT

Potichu, akoby som sa vznášala som nasledovala dvojicu. Quirellov turban sa nedal pomýliť, no osoba vedľa neho mala cez hlavu prevesenú kapucu. Napriek tomu ni bola povedomá. Tie kroky, tá temná aura okolo. Zrazu sa obrátil ku Quirellovi a ja som sa primačkla ku stene. Kapuca sa zošmykla z hlavy a ja som uvidela dlhé čierne vlasy. Snape? Čo tu ten robí s Quirellom? Snape pritlačil Quirella o stenu, no v tom som ja a zjavne i on začuli šuchot. Radšej som sa vzdialila od svetla Snapeovho prútika aby ma neuvidel.

Vyplatilo sa. Snape sa rýchlo poobzeral,no keďže nič nevidel, venoval sa ďalej Quirellovi. Ja som však stále počula tlkot srdca a dýchanie a tresknutie dverami len potvrdilo moju domienku. Niekto na hrade má neviditeľný plášť. Bola by priveľká náhoda, keby to bol ten istý, s ktorým som sa stretla už pred niekoľkými storočiami? Dar smrti?

Nasledovala som......HARRYHO??!!! do chladnej, no zatiaľ bezpečnej miestnosti. Teraz už naozaj neviem, či je Harry ten, ktorý vyhľadáva nebezpečenstvo, alebo naopak, že ono si nájde jeho, ale jedno bolo isté. Nie som tu nadarmo a Harry nebude mať pokojný život. Najmä vtedy, keď bude do všetkého strkať svoj nos. Usadila som sa do rohu miestnosti a použila splývacie zaklínadlo. Harry fascinovane hľadeľ do zrkadla z Erisedu. Nečudujem sa, bola som si istá či tam vidí. Harry zrazu rýchlo odbehol, no ja som ho nenasledovala. Zmocnila sa ma nesmierna túžba zistiť, čo v zrkadle uvidím ja. Opatrne som spravila zopár krokov a váhavo som sa pozrela do zrkadla. Bože, je to len zrkadlo, nepozeráš sa predsa do očí Medúze. Zasmiala som sa v duchu.

V zrkadle som uvidela samú seba.

Hocikto iný by ma asi nespoznal, keďže všetci, ktorí by sa mohli pýšiť tým, že videli moju pravú podobu sú už mŕtvi.
Nie, že by som ich za to zabíjala, také monštrum nie som, ale svoju pravú podobu, a tým myslím tú pôvodnú, ľudskú, som dlho nevidela ani ja sama. Po mojej smrti a naslednej premene sa moje hnedé vlasy stmavli a stratili lesk a večne opálená pokožka bola bledšia než čerstvá mŕtvola. Moja dávna krása sa vytratila spolu s mojím úsmevom a veselou povahou.

Toto bola moja najväčšia túžba. Byť opäť človekom, alebo zomrieť. A teraz už nadobro. Môj čas však už dávno vypršal.