Kľačíš sama ,
v črepinách- v snehu.
Plačeš tu -kričíš tu
a čakáš na nehu .
Črepiny spomienok,
pod kožu sa ryjú .
Do srdca- do mysle ,
cestu si bijú.
Najväčšia črepina ,
v dlani ti svieti.
Pomaly- pod kožu
cestu si kliesti.
Črepina pomaly
po koži píše
Odhalí žiaľ
a bolestí skrýše .
Ruka vedie črepinu?
Nie! črepina ruku!
Márne hľadáš príčinu,
pre bolesti -muku .
Črepina kliesni si
cestu k tvojmu srdcu.
Hrá sa tu na porotu,
kata aj sudcu.
Smrť , biela krása ,
zadrž chvíľu kosu
Je to moja priateľka
-vzácny kvet lotosu.
Kľakám si k tebe
- črepina sa láme.
Vstaň a ži
-prestaň žiť v klame.
Jediné objatie
- tep sŕdc zlomí ticho.
A sľub jemný tu znie
-do ticha- placho :
Prišiel som ,som tu
a chcem tu byť pre teba.
Skrz teba zabudnúť
-na bolesť -na seba.
Dala si mi veľa,
aj keď to nevidíš.
Čo pre mňa znamenáš
-snáď to raz pochopíš.
Slovíčko: „Sľubujem"
-do ticha znie.
V tom tichu zanikne,
no v duši mi plie.
Jemný pohľad jemne,
do očí pozerá.
Posledná otázka
na povrch vyviera.
Sľub som už vyriekol,
stvrdí ho súhlas?
Čakám na ortieľ
-rečený nahlas.
Chcem tu byť,
no smiem tu byť?
