V temno Noc halí ma
- do svojích perutí.
Temná bolesť preniká
do všetkých zákutí.
Zákutí duše zranenej,
kde dlho nik nebýval.
V zákutí kde cit najhlbší
- k tebe sa vždy skrýval.
Moje srdce mäkké,
v kameň sa zmenilo.
V momente kedy
-dievča ho zradilo.
Zradilo cit-zranilo lásku
- v ktorú srdce verilo.
Na dva dlhé roky
-v muky odsúdilo.
Nádej na lásku
-v smútku som pochoval.
V okovách depresie
-k skale sa prikoval.
K skale nad priepasťou,
kde čaká ona- Smrť má milenka.
Mocne ma láka v dol
-každý pocit, pohľad, bolestná spomienka.
Už som sa uvoľnil
-skok v náruč Smrť čaká ma.
Na večný spánok
- večnej mysle zabudnutie láka ma.
Stojím pri kraji
-s modlitbou v perách omytých slzami.
"Odpusť mi Bože
-odpusť mi láska" šepkám v ticho perami.
Už kráčam do prázdna
- krok od kraja stojím.
Posledný pohľad v diaľ
-no stále sa bojím.
Ako sa rozmýšľam
- odvahu v Smrť náruč tenoty sa vnoriť.
V diaľke hľa anjel
-dievča čo láske chcelo patriť.
Na rukách má okovy
-krídla mladosti naivity zhorené.
V očiach zrieť bolesť
-ku mne sa nesú náreky tlmené.
Kľačí a kričí
Preklína muža, čo krídla jej podpálil.
Podpálil krídla
-krehký srdca cit na popol obrátil.
Jej bolesť bolestne mňa mi pripomína.
Hoc zranená-má náruč ju už obopína.
Sedíme obaja nad priepasťou smrti.
Mé srdce kamenné rozbilo sa v hrudi.
S kameňa povstalo- znova sa zlepilo.
V nové dievča- v novú lásku sa rozbilo.
V hrudi sa rozmohol cit k nej hlboký.
Život má iný plán- spriada úskoky.
Bolestné "nie" z jej úst na mňa padá.
No život nekončí, ďalší podraz spriada.
Dal som na rady
-v ktoré som neveril.
Pravý cit zaprel
-v ilúziu zamenil.
Našiel som si dievča
- takmer nič necítil.
Myseľ a srdce,
k láske som prinútil.
Časom ten cit prišiel
- no prišiel málo-mĺkvo.
V tom čase jej srdce
- už v iných daniach tĺklo.
Dievča- náhrada, má ju už iný,
a dievča anjel opakuje chyby.
Masku si nasadím-
bolesť sa skryje.
Srdce sa kamenie-
pomaličky bije-bije až navždy
.........
dobije.
