Sedím v tichu
-v samote sa krčím.
Sedím tu sám
-v bolestiach kričím.
Tma-Bolesť-Smrť
-ticho šeplkajú.
Minulosť-spomienky
-do srdca vnikajú.
Spomienka na Lásku
-na Lásku jedinú.
Aj keď ma zničila
-nemyslím na inú.
Smrť si ma pomaly
-do náručia tisne.
Zomieram v samote
-ticho-ako vo sne.
Na zemi črepy
-črepy spomienok.
Z plameňa Života
-ostal len plamienok.
„Skonči to!“-kričí Smrť
Smrť s tvárou Lásky.
„Zabi sa-znič Nádej
-odhoď všetky masky!
Dievča čo miluješ
-navždy sa stratilo.
Lásku čos jej dal
-bolestne zradilo.
Teraz sa ťa spýtam-
Miluješ ju? Ľúbiš?
Chladné srdce Anjela
-roztopiť ho skúsiš?“
„Srdce mi vytrhla
-nech-patrilo jej.
Patrilo-patrí
-nebude inej.
Zničila ma
-áno-no stále dýcham.
-Dokiaľ dýcham-dotiaľ dúfam.“
