Odsúdenie človeka

15 1 0
                                    

Jedna slza steká bolestne po tvári.
Jedna za jednu skrytú v požiari.
Jeden cit toľko krát skúšaný.
Jedno telo zmorené mukami.
Láska a život vedú v Smrti boj.
Srdce mám žiaľ jedno-je mäso nie stroj.
Bolestne v kŕčoch topím sa v samote.
Umieram v Smrti náruč v temnote.
Druhá slza líca krvov kropí.
Môj mozog velí k Smrti sa upi.
Druhá za druhú v plameňoch smútku.
Život sa len baví-hru spriada vrtkú.
Vrtká a zradná je cesta v osud svoj.
Život nie je krásny- je skúška- je boj.
Skúška v ktorej beznádejne stratený,
zomieram v smútku duše väznený.
Dúfal som vo vieru vpísanú do duše.
Vlk samoty a smútku tú dušu už kúše.
Chcem odísť tak že svet bude vyššie-
Bude krajší, lepší- možno k Bohu bližšie.
Keď som sem prišiel svet bol krutý-
zlý
správal sa jak zviera s hladom v papuli.
Lenže ja odchádzam, čo ostalo po mne?
Plač bolesť trápenie- svet uvrhnutý v Temne.

Zlomený duchWhere stories live. Discover now