Hodinový stroj chladne klepe
-miesto môjho srdca ticho tepe.
Srdce sa stratilo-odišlo preč.
Vykričané hlasivky-stratil som reč.
Kričal som za ňou-odchádzajúcou.
S mojim srdcom- stratila sa z nocou.
Odišla preč- z môjho života.
Zostalo ticho- bolestná samota.
Miesto srdca diera-ostala v hrudi.
v žilách smútok-zúfalstvo prúdi.
A v hlave spomienky-na chvíle krásne.
Na moment- na čas ,keď som skladal básne.
Skladal som ich v srdci, srdci čo dobilo,
čo sa s tvojím odchodom-bolestne stratilo.
Skladal som ich pre teba-o Láske-Živote.
Teraz skladám o smútku-bolestnej prázdnote.
V hrudi mi diera po srdci zostala.
Zostala v momente ,keď sma ľúbiť prestala.
Mnohí sa pýtajú- jak to že žije?
Ako žije bez srdca čo v hrudiach bije?
Miesto srdca stroj- srdce kamenné.
Temné- chladné-naveky nemenné.
Kamenné srdce-po tebe zostalo.
Obdobie smútku v duši nastalo.
To jediné ma pojí- zo životom biednym.
Z biednym- temným-bolestne hriešnym.
Bol som mŕtvy-nepoznal som Lásku.
Celý život som mal na tvári masku.
Masku chladnú- z kameňa stroj.
Viedol som z citmi nerovný boj.
Prišla si ty-prebrala k životu,
vyhnala zo srdca bolestnú temnotu.
Miloval som ťa, milujem stále,
aj keď si odišla v nedostupné diale.
Milujem ťa a milovať budem.
Zavolaj ma späť, ja k tebe prídem.
Nemám už srdce-nemôžem milovať.
Hoc ma aj na skalu môžete prikovať.
Iné už nebude-srdce máš ty.
Ty ho máš-patrí ti navždy.
