Tápal som nocou-
Kráčal temnou cestou.
Mučil som sa žiaľom,
bol som poet bez slov.
Mocný plameň života,
v slabú iskru zmenila.
Svojím náhlym odchodom,
dušu mi zničila.
Iskra časom zhasla,
ostal kúdoľ dymu.
Túžil som zomrieť,
dušu skrúšenú ukryť pod hlinu.
Rok a pol som blúdil-
slepý, hluchý nemý.
Bosí som chodil
po črepoch na zemi.
Črepiny spomienok-
Na krásu, zradu-muky.
K nebudem som vystieral-
doráňané ruky.
Prosil Boha o smrť-
s kliatbou na jazyku.
Ústa som mal plné-
Búrky, hnevu- kriku.
°°°
Kráľovná noci-
hviezda môjho neba.
Po dlhom boji duše,
srdce znova bije- bije pre teba.
Bál som sa ponoriť
v búrku ľadu v tvojich očiach.
No cit zahral-
rozprúdil ho v našich srdciach.
Vlasy jak perá havrana-
spánok mi niesli noc čo noc.
Telo dospelej ženy-
v tvári jamky detskej nevinnosti.
Vekom skoro dieťa-
Zrelosť ducha skutá v horkej povinnosti.
Stala si sa mojou hviezdou,
no až nedávno som to pochopil.
Neskoro
...
