Hard Life

Chapter V.

Túto časť chcem venovať Janke Vavrúšovej a mojej Nikitke.. Dúfam, že budete spokojné, váš názor poprosím dole do komentára :-** 

Pre efekt si pustite pesničku, vedľa --> :-*

Ráno som vstala no Dave vedľa mňa znovu nebol. Prečo nemôže byť aspoň jedno ráno také, že sa vedľa neho aj zobudím? No nevadí, asi si budem musieť zvyknúť. Pomaly som vstala z postele a rozhodla som sa, že by som sa už mohla aj vybaliť. Najskôr som si z kufra vybrala tigrované legíny, čierne tielko a čisté spodné prádlo. Vzala som to zo sebou do kúpelni, kde som zo seba zhodila moje akože pyžamko a vstúpila som do sprchy. 

Po mojej rannej hygiéne som vošla do kuchyne, kde som do kanvice naliala vodu a dala ju zovrieť, zatiaľ čo som si do šálky, dala dve lyžičky kávy a cukru. Keď mi voda zovrela naliala som ju do pohára a vzala ju zo sebou na balkón, kde som si konečne zapálila cigu. Keď som dofajčila a dopila kávu, šálku som položila do umývadla a odišla do izby. Otvorila som dvere na vraj skrini, no neboli tam poličky ani nič také čo v skriniach býva, ale boli tam dvoje dvere, jedne vpravo, druhé vľavo. Rozhodla som sa, že pôjdem do prava. Otvorila som dvere a vošla do vnútra, bol to šatník. Davov obrovský šatník. Mal tam všetko, od oblekov, cez jeany až po jeho supry. Vrátila som sa späť, no teraz som sa rozhodla, že pôjdem do ľava. Keď som vošla do vnútra skoro mi vyskočili oči z jamiek a sánku som mala až niekde na zemi. Bolo tam plno oblečenia, ženského oblečenia. Sadla som si na zem a oprela sa o jednu z tých desiatok skríň. 

Nela: Dave, kde si mám zložiť svoje veci, keďže v tvojom šatníku má veci nejaká slečna?

Dave: Tá slečna sa volá Nela a práve teraz mi píše. Shawty, tie veci sú tvoje. Pomohla mi ich kúpiť jedna kamarátka dúfam, že sme sa trafili do tvojej veľkosti. Ináč, potrebujem aby si sa na večer pripravila, ideme na jednu luxusnú večeru, takže zvoľ nejaké elegantné šaty. Milujem ťa, vrátim sa okolo 6tej. :-*

Pane bože a čo si mám obliecť? Jemu sa všetko tak ľahko povie, ale keď ja som si zo sebou žiadne šaty nebrala. Nela, ty krava! Poobzeraj sa okolo seba! Je tu milión šiat a nezabúdaj na to, že všetko to je tvoje. Okríklo ma moje vnímavé svedomie. Dovliekla som sem moje kufre a vybalila si moje oblečenie. Ták toto by bolo. Všimla som si, že na jednej strane je obrovské zrkadlo a pred ním, niečo ako stolík. Otvorila som prvý šuflík, bolo tam niekoľko krásnych kúskov naušníc. Druhý šuflík, náhrdelníky a takto sa to opakovalo, v každom šuflíku bolo niečo iné. Pozrela som sa na mobil, bolo pol 4tej. Ten čas neskutočne rýchlo letí. Začala som sa prehrabovať medzi šatami, nakoniec som si vybrala čierne šaty s kvietkami nad kolená. Ku tomu ružové boty na opätku. Vlasy som si natočila tak aby som mala len naozaj veľmi jemné vlny. Ofinu si zapla čiernou sponkou na  bok, tak aby mi nepadala do očí. Na tvár som si naniesla jemný make-up, zvýraznila som si líčka, na oči si naniesla čiernu linku, aby som  zvýraznila moje modré oči. Na riasy som si dala špirálu a na pery, slabo ružový trblietavý rúž. Pozrela som sa koľko je hodín. Bolo niečo pred 6tou. Rýchlo som si obliekla šaty a čakala na Dava. 

Dave: Zlato, som dole pred vchodom čakám na teba. Z môjho šatníka mi prosím dones kravatu, tak aby sme sa ku sebe hodili. 

Keď som si prečítala správu od Dava, išla som ku nemu do šatníka a vybrala z jeho zbierky kravatu takej istej farby ako moje boty. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla, vzala som si kabelku, kravatu a vybehla som z izby. Zamkla som za sebou byt a výťahom zišla dole. 

,,Si nádherná."- povedal Dave, keď vystúpil z auta. ,,Ďakujem, ani ty niesi na zahodenie."- podala som mu kravatu, ktorú si hneď uviazal a mohli sme vyraziť. 

Ja viéém, že je to tak strašne krátke, ale musela som to tu zastaviť, prepááčte :-*** 

Ľúbim váás!! :-* čmuuk