Chapter VIII.

146 3 1
                                    

Časť by som chcela venovať : Zuzke Sopóciovej :-*

Ráno ma zobudili Davove pery na tých mojich. Bozk som mu opätovala a usmiala a na neho. "Nepozeraj sa na mňa vyzerám po tom včerajšku strašne."- ja."Prestaň ja ťa budem milovať aj keď budeš mať 100 kilo a veľké kruhy pod očami."- on. "Prečo ma klameš?"- povedala som a pozrela sa na neho prísnym pohľadom. "Ja ťa neklamem, nikdy som ťa neklamal, nikdy!!"-on. "Dobre povedzme že ti verím."- ja. Usmiali sme sa na seba a len tak vedľa seba ležali. "Do riti!!"- zvrieskol Paťo. Vybehli sme z postele a bežali do kuchyne. "Čo sa stalo?"- spýtal sa ho Dave. Najskôr uprel pohľad na mňa (mala som oblečené len Davove tričko a nohavičky) potom odpovedal na Davovu otázku. "Našiel som na stole položený sáčok s bielým práškom, neviem kto to sem doniesol, ale už teraz je ten človek mŕtvy."- rozčuľoval sa. "Môžem sa niečo spýtať?"- pozrela som sa na nich a oni len prikývli. "Je to nejaky veľký problem?"- ja. "Áno je a dost veľký, keďže Erik bol na protidrogovom a už sa dosť dlho držal, ak si včera z toho dal aspoň kúsok môže do toho znovu padnúť."- začal mi vysvetľovať Paťo. Až keď to dopovedal, uvedomila som si aké to je vážne a ako na tom môže Erik znovu byť. Všetci traja sme vtrhli do hosťovskej izby, kde si ešte Erik s Nicol spokojne odfukovali. "Ero vstávaj, potrebujeme sa ťa niečo spýtať."- drgal do neho Dave. "Nechajte ma ešte spať, čo ste jebnutý, po včerajšku ma takto skoro budíte? Koľko je vôbec hodín?"- povedal ešte ospalým hlasom a zakryl si hlavu vankúšom. "Radšej ho nechajte sa vyspať potom sa s ním porozprávate, teraz by vám toho aj tak veľa nepovedal"- povedala som a odišla späť do kuchyne. O chvíľu za mnou prišli aj oni dvaja. "Chalani čo chcete na obed? Spravím vám tu sľúbenú pizzu? Ale treba ísť do obchodu a mne sa nechce"- povedala som a usmiala som sa na nich. "No dobre tak teda pôjdem ja, aspoň sa trochu odreagujem a prestanem myslieť na Erika. Len mi musíš napísať na nejaký papier čo treba kúpiť, lebo ja som veľmi zábudlivý človek."- povedal Paťo. Vzala som papier a začala písať všetko čo som potrebovala na prípravu jedla a ešte nejaké veci, ktoré nám chýbali. Paťo sa zatiaľ išiel obliecť. "Paťo tu to máš a ďakujem."- ja. "Neďakuj."- povedal, vzal si papier a odišiel. Ja som vbehla do izby a ešte si ľahla do postele. Dave išiel do kúpelky, takže som mala celú posteľ pre seba. Keď Dave prišiel do izby akurát som ležala na chrbte, pozerala sa do stropu a rozmýšľala nad nami. 

****

Práve sedíme s Nicol v kuchyni, popíjame kávu, rozprávame sa o všeličom a čakáme na pizzu, ktorá je už v trúbe. Zrazu mi pípla sms-ka, keď som sa pozrela na číslo, bolo neznáme. Nechápala som, pretože toto číslo majú akurát tak Dave, Erik, Patrik a Nicol. ,,Čo sa stalo?"- pozrela sa na mňa Nicol ustarostene. ,,Neviem, niekto mi napísal sms, ale toto číslo nemá nikto iný len vy."- povedala som jej a ťukla na tlačítko otvoriť. 

Neznáme: Ahoj, to som ja Sam, včera večer sme spolu boli v klube. Som Davova dobrá kamarátka dúfam, že ťa už napadlo kto som :D. Chcela by som ťa pozvať ku mne domov, budem tu mať takú menšiu žúrka, len pre baby. Pozvánku som poslala aj Nicol, tak dúfam, že vás tam obe uvidím. xxxSam :) 

,,Noo, Nel? Kto ti píše?"- opýtala sa ma Nicol. ,,Ježíš už som sa zľakla, ale našťastie to je len tá Sam, čo som sa s ňou včera zoznámila."- pozrela som sa na ňu a vydýchla si. ,,Čo ti písala?"- odchlipla si z kávy. ,,Ale, že ma pozýva na nejakú žúrku k nej domov, že tam budú samé baby či čo a že si pozvaná aj ty. Tak ak pôjdeš aj ty tak tam pôjdem, ale ak nie tak ja tam nepôjdem sama."- povedala som a pozrela sa spýtavo na ňu. ,,Mne je jedno, tak sa tam môžme ísť pozrieť."- usmiala som sa na ňu. ,,Tak jej odpíš, že prídeš a kedy to vlastne je."- povedala Nicol a išla sa pozrieť na pizzu. 

Nela: Ahoj, rada prídem. Nicol ti odkazuje, že príde aj ona a ešte jedna malá otázka, vedela by si mi povedať kedy a o koľkej to bude? Čo si máme obliecť? :P Ďakujem. xxxNel

Tááákže babenky moje, práve sa hrám na mission impossible, pretože moja milovaná mamička mi zakázala chodiť na pc (kvôli vysvečku) a teraz odišla tak som nejako, horko ťažko zbúchala do kopy túto časť. Je krátka, ale viac som bohužiaľ nestihla. Ak máte nejaké otázky, píšte správy, komentáre, na každú otázku samozrejme odpoviem. Ešte jedna vec, ktorá chcete byť pridaná do skupiny na FB, napíšte správu rada vás tam pridám. :) Ľúbim vás :) :) :-*

Hard LifeWhere stories live. Discover now