Chapter IV.

227 11 1
                                    

Keď som sa ráno, teda už poobede zobudila, čakala som, že vedľa mňa bude ležať Dave, ale mýlila som sa. V izbe som bola úplne sama. Prezliekla som sa do legín a tielka, vzala som si nejaké hygienické potreby a vybrala sa do kúpelne. Včera som v nej síce bola, ale úplne som zabudla kde je. Tento byt z vonku vyzerá malý, ale je dosť veľký, keďže som sa tu dokázala stratiť. Stála som v nejakej chodbe a pozerala sa okolo seba. Niekto ma chytil za rameno, keď som sa otočila stál za mnou o niečo vyšší, mladý chalan, mohol mať tak 19 rokov, mal nádherné modré oči. ,,Ahoj, ty musíš byť Nela, ja som Patrik. Hľadáš niekoho, alebo niečo?"- podal mi ruku, ja som ju chytila a potriasla ňou. ,,Òú, teší ma. Hľadám za prvé Dava a za druhé kúpelňu, mohol by si mi prosím ukázať cestu ku nej?''- bože vie ten chlapec aký má nadherný úsmev? ,,Jasné s radosťou, tadiaľto."- ukázal pred seba, čim mi naznačil cestu. ,,Ďakujem a ozaj povieš mi kde je Dave?''- otvorila som dvere od kúpelni a zastavila som medzi dverami. ,,Myslím, že je v práci, príde o šiestej. Ak chceš môžem ťa zobrať niekam von a poukazovať ti to tu."- znovu ten jeho úsmev. Prečo mi to robí?,,Jasné budem len rada."- zatvorila som mu dvere pred nosom. Postavila som sa pred zrkadlo a pozrela som sa na svoj odraz. Ja tomu neverím, neverím tomu, že tu teraz stojím, neverím tomu, že som vážne zdrhla z domu. Neverím tomu čo sa deje medzi mnou a Davom, no je to skutočné a ja by som si na to mala zvyknúť. Pustila som prúd vlažnej vody a nechala som si ho stekať do dlaní. Opláchla som si tvár a následne som si vyčistila zuby. Utrela som si tvár do uteráka a prevesila ho. Vzala som do ruky svoje kozmetickú taštičku a vytiahla z nej make-up, púder, čiernu ceruzku, špirálu a rúž na pery. Namaľovala som sa, potom som všetko vrátila na svoje miesto. Vlasy som si zopla do vysokého copu a išla sa ešte do izby prezliecť. Obliekla som si modré cigaretové rifle, ku tomu obyčajné čierne tielko a na to slabo modrú rifľovú vestičku. Na oči som si dala okuliare a na nohy moje krásne tigrované vansy.

Dave: Ahoj láska, čo robkáš? Ja mám práve pauzu. Stále na teba myslím. Chýbaš mi, milujem ťa :-* xxYouLove

Nela: Ahoj zlatík, práve som s Patrikom na ceste do mesta. Ide mi to tu kus ukázať dúfam, že sa nehneváš? Aj ty mi chýbaš. I love you too :-* xxNels

Dave: O Patrikovy sa porozprávame doma.

,,Kam ideme najskôr?"- opýtala som sa ho. ,,Momentálne do jedného klubu kam s Davom radi chodíme."- odpovedal mi a pri tom sa mi zahľadel do očí. Neviem, ale bolo to celé také nejaké divné. Rýchlo som uhla pohľadom a pozrela sa pred seba. 

,,Už sme tu. Čo si dáš?"- opýtal sa ma keď sme tam dorazili. ,,Presso s mliekom, ďakujem."- usmiala som sa na neho a zatiaľ čo on išiel objednať ja som si sadla do boxu. Po chvíli za mnou prišiel aj Patrik. ,,No tak porozprávaš mi ako si sa napriklád zoznámila s Davom? Lebo toho chalana poznám veľmi dlho, no len od kedy prišiel sem, som počul jeho o tebe rozprávať a potom po pol roku zrazu ide domov a prídeš s ním aj ty, tak preto som taký zvedavý."- usmial sa na čašníčku, ktorá nám v tom momente ako dorozprával priniesla našu objednávku. ,,S Davom som sa zoznámila zhruba pre rokom, keď som sa presťahovala do toho mesta kde býval. Môj bratranec bol aj je jeho najlepší kamarát, takže nás zoznámil viac menej on. Žiadna zaujímavá historka."- povedala som a odpila si z pressa. ,,Netušila som, že bývaš s Davom. Býva tam ešte niekto? Aby som znovu nemala nábeh na infarkt ako pri stretnutí s tebou."- zasmiala som sa nad tým čo som povedala. ,,Býva s nami ešte jeden chalan. Volá sa Erik a je len o rok od teba starší. Poznám ho od plienok, je to super človek, len chalanko nemá v živote šťastie, teda má jeho jediné šťastie je to, že pozná mňa."- bolo počuť z jeho hlasu ľútosť. ,,Môžem sa opýtať v čom nemá šťastie, alebo respektíve čo sa mu stalo?"- pozrela som sa na neho. ,,Rodičia ho vyhodili z domu. Síce má rodičou poriadne zazobaných, ale sú to retardi."- falošne sa zasmial. ,,Smutné."- pozrela som sa do už prázdnej šálky. ,,Môžme ísť ak chceš."- povedal a ja som zdvihla zrak na neho. ,,Jasné môžme, aj tak chcela by som ešte skočiť do obchodu."- ešte som na Patrika čakala pri dverách kým bol vyplatiť. Keď mi vo vrecku zapípala sms. 

Dave: Už ste doma?

Čože?! Tomu sa zase čo porobilo. To ma bude kontrolovať ako mama? 

Nela: Nie ešte sme na ceste do obchodu a až potom pôjdeme domov. Čo sa deje?

Dave: Patrik je kamarát, ale drž sa od neho ďalej, doma ti vysvetlím prečo. 

Dave: Ešte jedna vec, za žiadných okolností mu nehovor o našej minulosti.

Mobil som zablokovala a strčila si ho do vrecka. Patrik ešte neotvoril ani dvere na byte a ja som už sedela na záchode. ,,Bože Nel, skoro si mi zlomila ruku."- kričal na mňa Patrik z chodby. ,,Prepáč, no ja som to skoro nevydržala."- zakričala som mu späť, keď som už vykonala svoju potrebu. ,,Idem sa prezliecť!"- zakričala som na neho. Vošla som do izby, kde na posteli ležal Dave. Prišla som ku posteli a sadla si vedľa neho do tureckého sedu. ,,Zlato už mi povieš čo sa deje?"- pozrela som sa na neho smutným pohľadom. Fakt mi to nebolo jedno. ,,Už to robí zase."- povedal a otočil sa na druhú stranu. ,,Čo robí?"- nechápavo som sa ho opýtala. ,,Preberá mi priateľku."- keď to povedal začala som sa smiať. ,,Zlato, to nemyslíš vážne. Mňa sa nezbavíš môj zlatý tak ľahko, ja sa ťa budem držať ako kliešť. Vieš prečo?"- pozrel sa na mňa. ,,Pretože ťa milujem a neprišla som sem iba tak, prišla som sem kvôli tebe, pretože chcem byť s tebou."- chytila som jeho tvár do rúk a jemne ho pobozkala. 

Dúfam, že táto časť sa Vám bude páčiť :) Chcela by som veľa, keby som od vás chcela nejaký komentár s vaším názorom na túto story? :) Pár slov vás nezabije :-* Love you!! <33 

PS: Kto chce aby som ho pridala do skupiny, napíšte mi správu :) 

Hard LifeWhere stories live. Discover now