Hard Life

Chapter I.

Dievča, ktoré každý deň rieši rovnaké problémy ako jej rovesníci. Má 18 ročného priateľa s ktorým je pravdupovediac z vďačnosti, keďže on sa jej snažil pomôcť zabudnúť na niekoho, na koho ona zabudnúť ani po tom všetkom nevie. Marco je úžasný človek, kamarát a tak isto aj priateľ, ale ona mu takto ďalej nedokáže klamať do tváre a tváriť sa, že všetko je úplne dokonalé. 

Nela: Môžeme sa prosím stretnúť? Potrebujem sa s tebou porozprávať. xx

Marco: Pravdaže, o hodinu na našom mieste. Milujem ťa :-*

 Musím mu povedať pravdu, ja už takto ďalej nedokážem žiť. Síce prídem o ďalšieho človeka pri ktorom aspoň na chvíľu nemyslím na Dava (pozn. čítajte Deiva). Nechápem ako som sa tak veľmi namotať na človeka, ktorého som vždy brala len ako kamaráta. Však každá iná normálna baba by ho tak brala však preboha má 22 rokov a ja také decko 16 ročné sa do neho zaľúbim, asi by som ozaj mala navštíviť psychiatriu, lebo toto je úplne postavené na hlavu. Z môjho zamyslenia ma vytrhlo pípnutie mobilu, ktoré signalizovalo to, že mi prišla sms-ka. 

Neznáme: Ahoj Nel :) Ako sa máš? Konečne som si našiel čas na to aby som ti napísal aspoň sms. Asi vám je tam doma bezomňa dobre, keďže tvoj milovaný bratranček mi nevie odpísať, ale to už je jedno, rozhodol som sa, že už tu ostanem navždy. Domov sa nemám dôvod vrátiť, teda jeden dôvod tam je, ale ten dôvod príde dúfam zamnou. Drž sa a odkáž tomu hajzlíkovy, že nech mi odpíše lebo mu rozkopem tú jeho suchú riť. Pozdrav aj Dan a Maxa. PS: Poslúchaj a dávaj si na seba pozor. xxDave 

To si snáď zo mňa robí piču? Teraz po pol roku sa mi ozve ako keby sa nič nestalo? A ja si hovorím, že som zrelá pre psychiatra. Je pravda, že keď sa pozerám na tú sms v bruchu mi explodovalo asi milión motýľov. Je to prijémné vedieť aspoň niečom o ňom a vôbec vedieť, že vôbec žije. Čo trepem! Som neuveriteľne šťastná, že si na mňa spomenul. Čo myslel tým dôvodom, pre ktorý by sa vrátil? Rozhodla som sa, že mu odpíšem až keď sa vrátim domov. Momentálne sedím na zemi pri rybníku, pri ktorom sa už od začiatku stretávame s Marcom a čakám na neho. Absolútne neviem čo mu chcem povedať, ale jedno viem, potrebujem to s ním skončiť, pretože mu už nedokážem klamať. ,,Ahoj, ako si sa dnes mala?"- objal ma zozadu a vtisol mi bozk do vlasov. ,,Ahoj, ale celkom v pohode, poznáš to, naši sa dnes znovu hádali, ale to nieje dôvod kvôli ktorému sme dnes tu."- bože jak mu to mám poovedať? Povedz mu pravdu, nemáš čo stratiť. Tak nebuď krava a hovor! Okrýklo ma moje svedomie. ,,Vieš, bude lepšie ak sa rozídeme, hlavne pre teba, pretože ja ti už ďalej nechcem klamať, pretože si to nezaslúžiš." ,,Čo? Prečo?"- vyskočil na nohy a vygúlil oči. ,, Ja viem, že si to nečakal, ale ja proste ešte stále milujem Dava a nedokážem na neho zabudnúť. Veľmi ma to mrzí dúfam, že mi raz odpustíš. Ahoj."- povedala som a otočila sa na päte a odišla preč. Bože, prečo som tam ja krava neostala? Pretože sama dobre vieš, žeby ťa bol schopný presvedčiť o tom aby si sa ku nemu vrátila. Zase sa ozvalo moje chytré svedomie. 

Prišla som domov, v celom byte bolo ticho, čiže nikto nebol doma. Cestou do mojej izby som sa pozrela na hodinky, bolo 10 hodín večer, aj som si myslela, keďže vonku bola tma. Vošla som do izby a hneď otvorila skryňu z ktorej som vytiahla tyrkysové šortky, čierne tielko a spodné prádlo. Všetko som si to vzala zo sebou do kúpelne, kde som si napustila do vani horúcu vodu, do ktorej som naliala trochu vanilkového olejčeka. Vyzliekla som všetky veci, ktoré som mala na seba a vliezla som do vane. Rozmýšľala som nad všetkým čo sa dnes stalo. Bože, ale hlavné je to, že môj život už horší ani byť nemôže. Rozmýšľala som nad tým, že čo myslel Dave tým dôvodom pre ktorý sa vráti domov. Skoro som tam zaspala, tak som si vyliezla von, vypustila som vodu z vane. Osuškou som si utrela každý mokrú časť môjho tela a následne si obliekla spodné prádlo a šortky s tielkom. Keď som sa vrátila späť do izby, hodila som sa na posteľ a rozmýšľala nad tým čo odpíšem Davovy. 

Dave: Ahoj, mám sa fajn, ale vieš ako to je s mojími rodičmi. Neustále sa hádajú, ale už som si na to zvykla a ty? Ako žiješ? Môj milovaný bratranček od vtedy ako si odišiel, lietá v sračkách a bohužiaľ už sa mu pomôcť nijak nedá, takže preto ti neodpisuje. Mm, takže ako vidím je ti tam lepšie ako tu u nás doma, ani sa ti nečudujem aj ja by som najradšej odišla odtiaľto. Čo myslíš tým dôvodom, pre ktorý sa vrátiš? PS: Ja poslúcham vždy, to ty si dávaj na seba pozor. <3 xxNela

Takže baby, viem, že táto časť je strašne krátka, ale viac bohužiaľ napísať nestíham :) Dúfam, že sa Vám tento príbeh bude páčiť a za každý VOTE a KOMENT budem nesmietne vďačná! :)