Chapter II.

285 12 2
                                    

Nela: Ja to už s našimi nevydržím, všetko sa mi rúca pred očami a ja sa už na to nevládzem pozerať. Jenny teraz býva u starkej, lebo hádky sú u nás na dennom poriadku a mama už nechcela aby to počúvala. Keby si tak bol pri mne, Marco sa mi od vtedy ako som sa s ním orzišla neozval. Z jednej strany som aj rada, ale z druhej strany ma to mrzí, pretože mám pocit ako keby mu to bolo jedno. Dúfam, že sa zastavíš, keď si prídeš pre tú vec, no veď vieš čo myslím. Dávaj na seba pozor. xxNela

Od vtedy ako som sa rozišla s Marcom a dostala prvú sms od Dava, prešiel približne mesiac, zajtra je to presne mesiac. Od vtedy som každý deň s Davom v kontakte. Vždy keď sa cítim zle, alebo naopak keď sa mi niečo podarí, tak mu to proste napíšem a on ma vie dokonale vo všetko podporiť a podržať. On je proste celý doknalý. Asi by som mala prestať snívať a radšej by som sa mala pripraviť na dnešný deň v škole. Stála som pred skriňou a nevedela čo si mám obliecť. Vzala som prvé čo mi prišlo pod ruku, t.j. čierne legíny, tirkysové voľné dlhé tielko a ku tomu balerínky takej istej farby ako tričko. Na krk som si dala strieborný náhrdelník zo sovičkou a malé sovičkové naušničky. Dala som si trochu špirály a lesk.Celý deň som prežila len kvôli tým dlhým tenkým veciam s názvom cigarety. Keď som prišla domov, otvorila som dvere a až vtedy som zistila, že nikto v byte nieje, v tom momente mi úplne odľahlo. Prišla som do izby a tašku hodila na zem vedľa stolíka, vzala do ruky mobil a hodila sa na posteľ. Zapla som si tóny a našla si pár zmeškaných a správu od Dava. 

Dave: Netušil som, že to u vás je až také strašne. Ja som odišiel z domu viac menej tiež kvôli rodičom, pretože sa s nimi už ďalej nedalo vydržať, vždy mi vyhadzovali na oči, prečo nemôžem byť viac ako môj slizký brat. Za to, že on má plno lóve sa mám akože posrať, ale to ako ich zarába im nepovie. Ale to je jedno, neriešme to. Zajtra si prídem po tú vec, ak by si chcela tak sa sem môžme vrátiť spolu. Chýbaš mi. xxDave

What?!!! Keď som si prečítala oči som mala asi o šesť čísel väčšie a usta som mala v tvare O. To akože, to on mysli, to vážne s tým, že mám ísť tam. Ale nieje to zlý nápad. Síce nerada utekám od problémov, ale ja to tu už takto ďalej asi nezvládnem. Asi sa chytim jeho ponuky a odídem s ním. Ale čo sa bude diať ak budem s ním.. Tam.. Ja.. On.. Bože nebuď zbytočne hystericka a nemýšľavá krava a proste sa spýtaj ako to myslel!! Zakryčalo na mňa moje svedomie. 

Nela: Ehm, toto jak mám brať?! Ako srandu, alebo si to myslel vážne, pretože som z teba úplne zmätená. 

Dave: Máš to brať tak, že ťa chcem mať pri sebe, pretože mi na tebe zaleží viac ako na obyčajnej kamarátke a osobne si myslím, že ak by si odišla, možno by sa vzťah tvojích rodičou ku tebe zmenil. Možno by si začali viacej vážiť to akú úžasnú osobu doma majú. 

Nela: Dave, ale keď ja neviem či je to správne a či to bude voči ním fér. Strašne chcem ísť s tebou niekam ďaleko od všetkých týchto ľudí, ale bojím sa ako zareagujú rodičia, keď zistia, že ich dcéra proste niekde zmyzla. Preboha, veď mám len 16 a rozmýšľam tu nad nejaku takouto vecou. 

Dave: Ak by si si niečo rozmyslela, zajtra o 22:00 do 22:15 budem pri tých paneloch kam sme chodili aj s tvojím bratrancom. Ak tam neprídeš odídem a už nikdy o mne nebudeš počuť. Budem rád ak tam prídeš, pretože ku tebe cítim niečo viac ako len kamarátstvo, ale je to len na tebe ako sa rozhodneš. 

Neverím tomu, že on ten Dave Davis mi napísal nepriamo, že ma ľúbi. Neodpisovala som mu, rozhodla som sa, že si to nechám uležať v hlave a až potom sa rozhodnem. Prezliekla som sa do sivých teplákov, bieleho tielka a na to som si natiahla modrú NIKE mikinu. Idem si radšej zabehať inak ma bohu prisahám rachne. 

Druhý deň 21:30

Nela: Rozhodla som sa, že beriem tvoju ponuku a idem s tebou. Len ma počkaj prosím o hodinku dlhšie, musím počkať kým naši zaspia. xxNela

Odosla som SMS a do ruky si vzala pero a papier.

Mami, oci, 

viete, že vás neskutočne milujem, ale ja to takto ďalej nezvládnem. Nieje to vaša chyba, ja len proste musím na nejaký čas vypadnúť. Mám na to nespočetne veľa dôvodov o ktorých nemáte ani tušenie, pretože ste sa o mňa za posledný rok starali minimálne, ale to nevadí ja som vám odpustila. Pozdravte starkých a dajte za mňa pusu Jenny, ľúbim ju. Nijak ma nekontaktujte, pretože sa vám to aj tak nepodarí, mobil, tablet a notebook nechávam doma. Nebojte sa o mňa, budem v bezpečí. Čoskoro sa uvidíme, milujem vás! <3 xxNela :-* 

Babeny, viem, že zase krátka, ale dlhšia sa nedala, som rada, že som stihla napísať aspoň toto... Milujem Vááááás :) :-* 

Hard LifeWhere stories live. Discover now