Sused

6. časť

'Čo poviem babám v triede? Radšej im nepoviem pravdu. Nechcem aby sa to o mne rozšírilo. Pravdu im poviem až v pravý čas. Spomeniem im len že sme sa hrali s jeho psíkom. Áno. To bude najlepšie.' Premýšľala som cestou domov po schodoch. Vybrala som si z kabelky kľúče a odomkla som byt. Všetko som zo seba zhodila a hneď som sa hodila na posteľ. Čumela som do steny s vypúlenými očami a rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo.

'Dobre, zjavne to obaja myslíme rovnako. Asi by som už mala prestať mať pochybnosti.'

Išla som cez mobil na Facebook a tam som už mala správy od dievčat v skupine. To by ani neboli ony.

,,Nina, píš! Čo sa dialo?" zamyslela som sa a tak som im odpísala, že sme sa hrali so psom.

,,To je všetko?" pýtala sa Simona.

,,OMG áno! Čo by malo byť?!?!" odpísala som.

,,Akože nič viac?" pripojila sa Kika.

,,Rozprávali sme sa o piatkovej párty a hrali sa so psom. A troška bozkávali."

Zachcelo sa mi na WC, tak som si mobil položila na posteľ a išla som. Pálilo ma to. Ach bože. To bude dlhé zvykanie si. Ešte som tam dole nebola taká rozbehnutá a tá dlhá pauza si zahrala svoju rolu. Umyla som si ruky a ľahla som si znova do postele.

,,A nechty s vlasmi poslúchajú?" odpísala Kika so smajlíkmi.

,,V plnom prúde ;) " Odpísala som. Odbehla som si urobiť chlieb so salámou lebo mi začínalo škvŕkať v bruchu. K mobilu som sa už nevracala a tak som si otvorila šatník.

'Čo si oblečiem na párty?'

Stála som tam 45 minút a všetko mám už konečne vybrané. Snáď sa aj baby zaľúbia. Prajem im to, aby nevyzvedali len ony odomňa, ale aj ja od nich. Nič sa mi nechcelo učiť. Myšlienky som mala niekde úplne inde. Osprchovala som sa a išla som pozerať telku. Otec prišiel z práce a sestra až neskôr večer. Vybrala som sa do postele a s babami som si písala až do 22:00 .

Ráno škola. Nechcelo sa mi vstávať, ale bohužiaľ, musela som. Umyla som si hlavu, vyfénovala a išla som si žehliť vlasy. Bolo už 7 hodín, tak som rýchlo prešla k make-upu. Tak som si to užívala až som si zabudla všimnúť čas. Bolo 7:35. Hneď som schmatla kabelku a bežala som po schodoch lebo výťah by ma zdržal.

,,Nina?" ozvalo sa zhora.

,,Jakub?" pozrela som sa na hor.

,,Nestíhaš do školy?" spýtal sa ma.

,,Áno, škola sa začína o 7:50 a cesta mi trvá polhodinu." V zhone som zo seba dostala udychčané slová.

,,Počkaj, vezmem si kľúče od auta."

,,Zbláznil si sa? To nie je vôbec nutné. Stále ma vozíš."

Za tú dobu už mal bundu a kľúče v ruke. Utekali sme do auta a Jakub rýchlo naštartoval.

,,Ďakujem ti veľmi pekne za ochotu. Ešte šťastie, že si sa objavil vo dverách inak by som to ani nestihla."

,,To je pravda. Čo ťa tak zdržalo?" spýtal sa ma pri šoférovaní.

,,Asi žehlenie vlasov." Zahanbene som sa pozrela z okna.

,,Máte v škole nejakého fešáka?" neisto sa zasmial.

,,Nie, nemáme. Len sa tak cítim lepšie a vraj sa mi to hodí."

,,To je pravda." Usmial sa. Tiež som sa usmiala a pohladila som mu koleno a následne aj stehno.
O chvíľku sme boli pred školou. Zastavil pri škole, chytil mi ruku a druhou rukou ma jemne chytil za bradu a pobozkali sme sa. S kabelkou som vybehla z auta a pri dverách školy stáli spolužiačky, ktoré ohovárajú každého, kto im príde do cesty. Všetky oči boli na mne. Nie len ich, ale aj ostatných. Každému to asi prišlo divné. Mám nové prefarbené vlasy na blond, gélové nechty, veľkú kabelku, sebavedomý pohľad a navyše som vystúpila z lesklého čierneho Audi. Čo sa to so mnou stalo? To viem len ja a tí, ktorí to vedieť majú. Moje naj kamošky a... nový priateľ? Hm, neviem ako ho mám vlastne nazvať.