Sused

10. časť

Doma som ružu skryla za skriňu do vázy s vodou. Nádherne voňala. Bola som naozaj veľmi ohromená a materiálnu formu ospravedlnenia som naozaj nečakala.

Keďže som si nechala zapnutý mobilný internet, zapípala mi správa na Facebooku. Bola od tretiaka.

,,Ahoj Nia :) už som si pozrel filmy na výber."

,,Nia? O.o " Odpísala som mu.

,,Prepáč, neviem ako by som ťa mal volať. Ak sa ti to nepáči tak môžem vymyslieť inú prezývku. Napr. Nini? Nyny?"

,,Ako chceš, ale Nia je asi najlepšie. :) "

A potom som si uvedomila, že som mu poslala usmiateho smajlíka. Čo mi šibe? Toto snáď nemyslím vážne!

,,Dobre. Tak mi nechaj číslo."

,,A na čo?"

,,Na dnešok predsa. Máš rada horory, sci-fi alebo komédie?"

,,Hororov sa bojím."

,,Ja ťa ochránim."

V tom som sa zasmiala na celý byt a cítila som, ako sa mi horúčava preniesla do hlavy. Určite som zružovela.

,,Hahahaha, ty si vážne vtipný. A nikam s tebou nepôjdem."

,,Smola, už stojím v rade na rezervovanie miest."

,,Prestaň! Choď odtiaľ preč! Už aj!"

,,Neskoro, už som na rade, takže už so mnou musíš ísť."

Hnusák hnusný! Čo poviem Jakubovi?! A čo ak nás niekto uvidí?

,,Ja s tebou nikam nepôjdem!" odpísala som mu, ale odpovede som sa nedočkala. Až po 5 minútach.

,,Ahoj, už je to kúpené. Dnes večer na 19:00. Vybral som horor. Som zvedavý aká budeš zajtra v škole vyplašená."

Debil sprostý! Naschvál vybral horor aby som sa k nemu túlila! Tak na to nech rovno zabudne!

,,Ty si rád, keď ľudia trpia?"

,,Nie, nechcem, aby si trpela. Chcem aby sme sa bavili. Ale na tebe je milé, keď sa hneváš."

Nech s tým prestane. Prečo mi to robí? To sa nemôžem už ani hnevať, lebo aj to sa mu páči? Divný chalan.

,,Ako sa môžem baviť keď budem mať od strachu naložené?" odpísala som mu.

,,Tak kúpim plienky. Ktoré obľubuješ? Pampers môžu byť?"

Ten chalan je naozaj šibnutý. Ale rozosmialo ma to.

,,To je jedno. Len aby mi sadli."

,,Začínaš spolupracovať, to sa mi páči. A dáš mi svoje číslo?"

Vtedy som si uvedomila, že som vlastne kino potvrdila. Ach, bože, prečo?
Napísala som mu číslo a hneď mi prišla odpoveď ,,ďakujem" so smajlíkom. Nepochybovala som o tom, že by si ho nikam nezaznačil. Určite by si ho dal aj vytetovať. Čo to robím? Správam sa ako pubertiačka.

V tom mi na mobil prišla SMS-ka. Bola zjavne od neho.

,,Ahoj, toto je moje číslo, tak si ho ulož keby sme sa náhodou potrebovali spojiť."

Odpísala som mu ,,okej" a odhlásila som sa z Facebooku.
Zajtra je tá párty a ja stále nie som vo svojej koži. Som zvedavá ako to bude prebiehať.

Celá nachystaná som o 18:30 vyšla z domu. Nenápadne som si privolala výťah lebo ísť po schodoch som neriskovala. Vypla som si mobilný internet aby som nepočúvala pípania v kine. Keď som už bola pri malom obchodíku, vedľa našej bytovky mi začal zvoniť mobil. Zdvihla som.

,,Halo?"

,,Ahoj, to som ja. Kde sa nachádzaš?"

Povedala som mu presnú lokalitu a o zopár minút mojej chôdze sa predo mnou objavil lesklé BMW. Okníčko sa zosunulo dolu a čudujte sa svetu, kto ho šoféroval.

,,Sadaj." Povedal mi a ja som poslúchla.

,,Máš naozaj pekné auto. Naozaj je tvoje?"

,,Díkes a áno, je. Myslíš si, že som ho ukradol ocovi?" zasmial sa.

,,Nie. Poďme už."

,,Máme ešte čas. Lístky mám. Nechceš ísť na horúcu čokoládu?"

Nič som nejedla aby som nemala nafúknuté brucho a tak som súhlasila.

,,Fajn, poďme. Ty mi s tou čokoládou nedáš pokoj."

Spokojne sa usmial a vyrazili sme.