Sused

12. časť

Ľudia začali z kina postupne odchádzať. Vonku som zrýchlila krok.

,,Počkaj." Dobehol ma a chytil mi ruku.

Otočila som sa k nemu a naše tváre boli takmer nalepené na sebe. Díval sa mi hlboko do očí. Zosmutnela som. Ja som sa zaľúbila.

,,Prečo si zostala byť taká veľmi smutná? Stalo sa niečo?"

,,Nie, ja len... idem domov."

,,To je v poriadku, vezmem ťa."

,,Chcem ísť sama."

,,A ja ťa chcem zaviezť."

Vedela som, že hádať sa s ním je úplne zbytočné. Poznala som jeho reakcie už naspamäť.

,,Nechcem, aby si ma zaviezol. Môj priateľ je aj môj sused. Môže nás spolu vidieť."

,,Tak ťa vysadím niekde na blízku."

,,Fajn."

Odomkol auto a sadli sme si dovnútra.

Zastavil tam, kde som aj predtým nastúpila.

,,Ďakujem za odvoz."

,,Nie je za čo. Zaviezol som ťa rád." Usmial sa.

,,Ty sa veľmi rád usmievaš."

,,Len keď je dôvod. A aj hlavne na teba."

Pozrela som sa naňho a uvidela som, ako sa ku mne pomaly nakláňa. Rýchlosťou blesku som otvorila dvere auta a povedala ,,ahoj". Odpovedal mi rovnako a zavrela som dvere. Hneď som sa vybrala svojou cestou a on tiež.

'Nemám srdce podviesť Jakuba. Nie som taká. Milujem ho. Ale ako sa mám naňho sústrediť, keď ma zblbol On? Tretiak?'

Doma som sa pripojila s mobilom na WiFi a začala som si čítať všetky správy, ktoré sme si písali. Poväčšine sme sa v nich len hádali. Teda vlastne len ja som mala nervy a bola som k nemu odporná. Blikla mi správa od Jakuba.

,,Ahoj, čo robíš?" napísal mi.

'Práve som prišla z kina a bola som tam s chalanom, ale ty sa to nesmieš dozvedieť.' Pomyslela som si.

,,Som doma." Odpísala som mu.

Hneď na to mi blikla správa od Tretiaka.

,,Ahoj, prepáč mi ten posledný incident v aute."

,,Nevadí, nič sa nestalo."

,,Si spokojná s hororom? Nevadilo ti to?"

,,Som v pohode, takmer som naň aj zabudla."

,,To som rád."

Mala som už 3 správy od Jakuba za ten čas.

,,Zlatinko, poď mi dať božtek, som pred vašimi dverami. Poď, čakám ťa. Si tu?"

'Ou bože.'

Postavila som sa a otvorila som dvere. Vstúpila som von a zatvorila som ich.
Čakal ma veľmi príjemný a dlhý bozk

,,Prečo si napáchnutá cigaretami? Bola si niekde?"

'No do čerta. V kaviarni sa fajčilo a ja som sa ešte neprezliekla.'

,,Išla som so spolužiačkou do kaviarne po škole a odvtedy som sa ešte neprezliekla. Nemôžem chodiť von?" hodila som naňho spýtavý pohľad.

,,Prečo by si nemohla? Veď nie si pod papučou. Kludne chodievaj. Ale nič viac."

,,A čo viac?"

,,Aby si si nenašla náhradu, keď s ňou budeš chodiť takto von."

'No to je snáď nejaký vtip. On žiarli a bojí sa o mňa?'

,,To nemám za potrebné. Veď ťa milujem." Povedala som mu a pobozkali sme sa.

Vzal ma na ruky a oprel ma vo vzduchu o stenu. Bozkával mi krk a ja som si dala nohy obkročmo okolo neho.

,,Kúpil som si byt v Bratislave. Našiel som si tam prácu. A napadlo ma, že keď budeš chodiť na vysokú v Bratislave, tak môžeš bývať u mňa."

Zliezla som z neho aby som stála na pevnej zemi.

,,To tu mám byť bez teba?"

,,V nedeľu sa sťahujem. Môžeš chodiť na víkendy ku mne."

'On nevie čo s peniazmi? Audinka mu zjavne na predstrkovanie nestačí a v Bratislave bude vymetať bary a pozývať si kočky do bytu? Omg, prečo hneď žiarlim a využívam svoju fantáziu z filmov? Keď sa rozídeme tak to bude ďalší bývalý, ktorý kvôli niečomu zostal v Bratislave.'

,,Na víkendy k tebe? To znamená, že mám byť týždeň bez teba rovnako ako som bola s bývalým? Náš vzťah po čase oslabol, tak nedávaj tomu nášmu potom žiadnu nádej."

,,Prečo si to myslíš? Môžem sem za tebou chodiť aj každý deň. Nerobí mi to problém."

,,Prestaň vravieť blbosti. Dobre vieš, že mám pravdu. Našiel si si tam niekoho?"

,,Prosím?" vypúlil na mňa oči so zdvihnutým obočím, ,,Idem tam predsa za prácou."

,,Dobre." Odpovedala som mu.

,,Zlatinko, kľud."

,,Ja neviem čo mám na to povedať."

Tisli sa mi slzy od nervov do očí. 'Nechcem sa s ním rozísť. Aj tak som preňho určite decko.'

,,Nehovor mi nič." A pobozkal ma. Ani som ten bozk nevnímala.

,,Musím už ísť, otec nás volal jesť."

,,Ok, ahoj a dobrú chuť aj noc."

,,Aj tebe."

Vošla som do dverí a hneď som ich za sebou aj zatvorila. Musela som ho oklamať, aby som sa mu tam nerozrevala ako decko.

Otvorila som si Facebook v mobile a hneď som sa usmiala. 

,,Tak tá sobota môže byť? Alebo nechceš kvôli frajerovi?"

Uvažovala som. A hneď som mu aj jasne odpísala.

,,Áno, môže byť."

,,Super, to som veľmi rád. Máš rada bowling?"

Bowling? Ajajaj. Vždy prešľapnem čiaru alebo mi guľa spadne do bočných strán a tak sa ani raz nedotkne koliek.

,,Jasné, ale moc mi to nejde." Odpísala som.

,,To je v poriadku. Tiež v tom nie som profík. Ale rád ťa to naučím."

Zasmiala som sa. A nie v duchu, ale nahlas. Keď v tom nie je profík, tak ako ma to chce učiť?

,,Super :) ... počuj, idem už spať, tak ahoj a dobrú noc prajem."

,,Dobrú noc, Princezná. :* "

'OH MÔJ BOŽE! PŔ PŔŔ PŔŔŔ!!!!! Tá prezývka sa mi páči dokonca viac ako Jakubove ,,zlatinko moje bla-bla-bla" !!! A napísal to s veľkým P !!!! Dobre, už som sa namotala. Priznávam. Ale hrdosť nestrácam!'

Viac som neodpísala. Hneď som išla offline, do sprchy, odlíčiť sa a spať. Spať? Ani náhodou! Plnú hlavu som mala... Jeho. Nie Jakuba, ale... Jeho.