7. časť

173 1 0
                                    

Kývla som ešte Jakubovi a išla som smerom ku škole. Tvár som si dala nahor, mierne našpúlené pery a kabelka v ruke. Myšlienky deciek ma nezaujímali. Bola som rada, že ľudia na mňa myslia, ale ja na nich nie. Lichotilo mi to.
V šatni som sa prezliekla, prezula a bežala som do triedy.

Baby sa už na mňa usmievali.

,,Nina, Jakub ťa musí milovať, keď ťa nesie do školy aj zo školy." Trblietali sa Kike oči.

,,Nie, len som už nestíhala, tak sa ponúkol a vzal ma. Inak by som prišla po vlastných."

,,Vážne včera nič nebolo?" začala Simona.

,,Naozaj nič nebolo." Zasmiala som sa.

,,Oblečenie na piatok už mám nachystané." Pochválila sa Kika.

,,Tiež som si ho včera chystala. Až 45 minút."

,,Vy dve nie ste normálne." Prevrátila Simona očami.

S Kikou sme sa zachichotali a v tom mi zazvonil mobil. Bol to Jakub. Zdvihla som to a počula som jeho hlas.

,,Ahoj, Ninka. Po škole idem niečo nakúpiť do Tesca. Išla by si so mnou?"

,,Nevolaj ma Ninka. Pripadám si ako decko." Pokarhala som ho a v tom sa baby zasmiali.

,,Prepáč, tak ako ťa mám volať?"

,,Akokoľvek, len nie Ninka."

,,Tak... čo tak sexbomba?" zasmial sa.

,,Prestaň." Predstierala som hnev.

,,Zlatinko moje najkrásnejšie?"

,,Stačí zlatinko." Povedala som mu a dievčatá sa len rozplývali pri mojich slovách.

,,A ty mňa asi miláčik, však?" milučko sa spýtal.

,,Ak sa ti to páči, tak môže byť." Usmiala som sa.

,,O koľkej končíš?" spýtal sa ma.

,,Dnes je streda takže o 13:15."

,,Budem ťa čakať pred školou." Povedal mi a zazvonilo.

,,Už musím končiť tak papa miláčik, po škole sa vidíme. Posielam pusinku."

,,Dobre, ahoj zlatinko. Aj ja tebe posielam." Povedal mi a zložila som.

,,Nina, nehovor mi, že medzi vami nič nebolo!" znervóznela Simona.

,,Veď sme sa len rozprávali a maznali." Usmiala som sa.

Cítila som sa previnilo za to, že ich klamem. Ale na druhej strane som nechcela, aby si o mne mysleli, že som štetka. Hneď prvá hodina písomka. Omg, kto sa mal učiť na občinu tie zbytočnosti? Kašlem na to.

Po školskom obede mi bolo priam zle. Rýchlo som to do seba napratala, aby som stihla Jakuba načas. Asi som to nemala robiť. Schmatla som si kabelku a išla som zaniesť taniere. Pohľady druhákov sa nedali prehliadnuť, ale je mi to jedno. Sú to ešte mladí zajačikovia.

V šatni ma zastavil jeden tretiak.

,,Cestou ti spadol rúž na zem, tak tu ho máš."

,,Oh môj bože, ako som si to mohla nevšimnúť? Ďakujem."

,,A dostanem oznamko?"

Bol to jeden z tých, ktorí sa na mňa na obede stále pozerali.

,,Eh, sorry, ale oznámka sú už rozdané. A navyše ťa ani nepoznám."

,,A to je zlé?"

,,No tak asi áno." Odpísala som ho a naďalej som sa snažila obuť si tenisky.

,,Ak budeš mať ešte nejaké tak si jedno prosím."

,,Hm uvidím."

Odišiel a ja som sa len naňho pozerala ako odchádza.

'To čo bolo?' zasmiala som sa v duchu.

Dala som si bundu a išla som ku dverám za Jakubom. Tam som toho chlapca ešte videla ako sa na mňa usmial. Zasmiala som, prevrátila som očami a vybrala som sa k Jakubovmu Audi, ktoré ma aj s ním čakalo pred školou.

,,Čo ťa zdržalo?" spýtal sa ma pri štartovaní.

,,Jeden tretiak chcel oznamko ale už ich mám len zopár a dám ich dôležitejším ľuďom ako je on."

,,Zlatinko, nepreháňaj. Bol pekný?"

,,Hahaha, prečo ťa to zaujíma?"

,,Aby som vedel, či nemám do vašej školy nasadiť nejakého tajného agenta." Zasmial sa.

,,Ale prosím ťa. To by si mi neurobil." Usmiala som sa.

,,Hm, to je pravda." Usmial sa aj on a vyrazili sme.

O niekoľko minút sme boli pred Tescom. Jakub prešiel okolo auta a otvoril mi so slovami: ,,Nech sa páči, princezná."

,,Júj, ty si tak zlatučký." Vystúpila som a pobozkala som ho.

Zamkol auto a ruka v ruke sme si vzali nákupný košík. Ťahala som ho ja a Jakub si prehodil ruku okolo mojich bokov.

,,Tu mám zoznam. Mama chce asi niečo piecť. Chce gyros korenie, ryžu, mrazené mäso a zvyšok."

,,Mňam. Hm, tak môžme začať."

Košík som položila nabok a išli sme pohľadať suroviny. Jakub ma objal zozadu a nechcel ma pustiť. Museli sme tak chodiť nalepení na sebe po celom Tescu.
Už bolo 14:30 a my smeodtiaľ ešte stále neodišli. Konečne sme všetko kúpili a išli sme k autu.
Doma sme vystúpili, dali sme si bozk na rozlúčku a išli sme domov. Mala som žiadosť o priateľstvo. No hádajte kto to mohol byť -_-

SusedDonde viven las historias. Descúbrelo ahora