2. časť

240 7 0
                                    

,,Čo si pozrieme? Na Markíze idú Priatelia." Povedal.

,,Áno áno áno. Je to môj najobľúbenejší seriál." Prestala som sa ovládať.

,,Som rád, že si už trochu uvoľnenejšia." Usmial sa na mňa.

V tom som si uvedomila, že už sa nehanbím a beriem ho ako svojho parťáka.
V rukách mal veľkú misu s pukancami. Pozerali sme Priateľov a brali sme si z misy pukance až postupne ubúdali.

Po chvíľke sa stalo, že sa tam naše ruky stretli a dopadlo to tak, že on mal jeho ruku na mojej. Keď som to zacítila som vypúlila oči dokorán a ani som nežmurkla. Úplne som skamenela.

,,Vezmi si." Povedal so smiechom.

Rýchlo som schytila prvý pukanec a hneď som stiahla ruku. Pozerala som sa stále do telky a nevnímala som, čo sa v nej deje. Cítila som na naozaj trochu blbo. Akoby som tu zavadzala. Ale pritom on sám chcel, aby som k ním išla.

,,Veľmi sa ti hodí takáto zmena. Páči sa mi to." pochválil ma.

,,Ďakujem ti, ale už by som naoz-" nestihla som dokončiť a už som pocítila jeho pery na mojich. Sal mi ich naozaj veľmi jemne a pomaly. Po chvíľke som vnímala už len jeho jazyk v mojich ústach. Prestala som sa ovládať. So zatvorenými očami počas bozkávania položil misku s pukancami na stôl a zvalili sme sa na gauč. Začala som sa mu rukami prehrabávať v jeho krátkych tmavých vlasoch a hladkala som mu chrbát. Oči sme mali obaja po celú dobu zatvorené. Nič pre mňa neexistovalo a na nič som nemyslela. Iba na jeho teplé bozky a jeho dotyky mojej tváre a bokov. Bozkávali sme sa veľmi dlho až sme zabudli koľko je hodín. Takýto pocit pri prvom bozku som nemala ešte nikdy pri žiadnom chalanovi. Tento bozk bol niečím jedinečný.

Keď sme sa po dlhej dobe od seba odtrhli, musela som sa vrátiť späť na zem.

,,Wow, ja...ja...som toto n-n-naozaj nečakala." Ledva som zo seba vytiahla.

,,Prepáč, nechal som sa uniesť." Rozdýchaval to aj on.

,,To je v poriadku, ja-" a nasledoval ďalší bozk. Chytil moju tvár do jeho dlaní. Ja som stláčala gauč od samého úžasu. Burcovalo to vo mne jedna radosť.

Po chvíli sme počuli štrngotať kľúče. Hneď sme sa od seba odtrhli.

,,To je mama." Rýchlo zašepkal, postavil sa a upravil si vlasy.

Hneď som si sadla, oblizla som si pery, prebehla som si vlasy prstami a vyrovnala tričko. Utekala som do kuchyne vziať si jeden kúsok pizze a sadla som si do obývačky, aby to nevyzeralo podozrivo a on išiel na chodbu za ňou.

,,Čau mami." Pozdravil ju s nadvihnutým obočím.

,,Ahoj Jakubko, čo to tu rozvoniava?" spýtala sa.

,,Robil som pizzu a Nina mi prišla pomôcť lebo som ju o to včera požiadal."

,,Jáj, a kdeže je Nina?" spýtala sa.

,,Tu som, teta." Povedala som a pribehla som na chodbu s pizzou v ruke.

,,Vitaj, Ninka." Pozdravila ma s úsmevom.

,,Teta, zostala som tu aj preto, aby som sa s vami dohodla na vysvetlení matematiky, konkrétne geometrickej postupnosti. Kedy máte čas?" rýchlo som si vymyslela.

Jakub sa na mňa prekvapene pozrel a zároveň usmial nad mojou fantáziou.

,,Keďže si už tu tak môžme aj rovno začať. Sadnime si do kuchyne za stôl. Idem pre papiere a pero. Jakubko, ty zatiaľ poupratuj a ponúkni návštevu."

,,Oukej." Odpovedal a už som len videla jeho hryznutie do pier pri pohľade na mňa.

'OU MÔJ BOŽÉÉÉ, MNE SA ASI SNÍVA! JA TU OMDLIEM!' pomyslela som si pri ceste do kuchyne.

Teta prišla a začala mi to na papieri vysvetľovať. Vôbec nič som nevnímala. Mala som plnú hlavu toho, čo sa stalo. Baby mi asi ani nebudú zajtra v škole veriť. Nebudem im to písať, chcem vidieť ich výrazy tváre.

,,Ninka, to je všetko ohľadom geometrickej postupnosti. Potrebuješ ešte niečo vysvetliť?" spýtala sa ma.

,,Ďakujem teta, to je všetko. Dovidenia." Odpovedala som a išla som ku dverám. Tam mi Jakub podal malý papierik, otvoril dvere a povedal nahlas ,,Ahoj" aby si jeho mama nič nemyslela. Išla som ku schodom. Hneď na to mi Jakub naznačil perami bozk. Ja som si pobozkala dlaň, fúkla som a on to chytil a pobozkal si svoju na znak toho, že môj bozk prijal. Kývli sme si a ja som utekala hore schodmi k našim dverám. Predtým, ako som otvorila dvere som si prečítala lístok.

"Dnes o 20:00 pri mojom aute. Budem čakať :* -Jakub "

Skoro som naozaj omdlela od šťastia. Celá rozklepaná od radosti som odomkýňala dvere. Sestra už bola doma. Papierik som si utekala skryť do školskej tašky, aby som to dievčatám zajtra v škole ukázala. Premenila som si knihy na zajtrajší deň a išla som sa učiť. Nedalo sa mi sústrediť na učenie. Stále sa mi v mysli premietal ten prvý bozk. Otec prišiel domov z práce a priniesol nám niečo pod zub.
Keď sme zjedli bolo už 19:15 .

Utekala som do kúpeľne, upravila som sa, umyla som si zuby a išla som sa prezliecť do niečoho teplého.

Pri obúvaní topánok sa ma otec spýtal:

,,Nina, kam ideš o takomto čase?"

,,Oco, veď je len 20:00 ."

,,Zajtra máš školu. A s kým ideš?"

,,S kamarátkami som dohodnutá, tak potom prídem domov. Beriem si aj kľúče, tak choďte potom spať." Povedala som, vzala som si kľúče od bytu, dala som si bundu a zbehla som ku výťahu.

Keď som vyšla von z vchodu, uvidela som Jakuba opretého o bok jeho auta, ruky mal v predných vačkoch nohavíc a vrhal na mňa pohľad modela.

Prešiel mnou obrovský pulz od hlavy po päty. Pomaly som zbehla dolu a on zo mňa nespustil oči. Keď som bola pri ňom čakal ma sladký bozk.

,,O koľkej zajtra končíš?" spýtal sa ma a nadvihol jedno obočie na hor a neprestával sa tváriť ako svetový top model.

'Ach, my dvaja sme sa našli. Je rovnaký narcis ako ja.' Pomyslela som si a nadvihla som tiež jedno obočie a našpúlila som k tomu pery aby to malo efekt.

,,Zajtra mám 7 hodín takže končím o 14:05." Povedala som mu vyzývavým tónom a čas som povedala tichšie ako zvyšok vety a pozrela som sa mu pri tom z očí priamo na pery.

,,Výborne." Odvetil a žmurkol na mňa.

Otvoril mi dvere auta a ja som sa ho potichúčku spýtala:

,,Kam to bude?"

A on mi potichúčku odpovedal:
,,Ku hviezdam."

SusedDonde viven las historias. Descúbrelo ahora