Sused

11. časť

O chvíľu sme boli v malej kaviarni na konci mesta.

Objednal nám horúce čokolády a začali sme sa rozprávať. Mali sme ešte 25 minút.

,,Ako si sa zoznámila s priateľom?" spýtal sa ma.

,,Je to môj sused, ale začalo sa to pred týždňom."

,,Takže ste spolu len týždeň?"

,,Už to bude týždeň."

,,Krátka doba. Máš zajtra čas? Nepôjdeme von?"

,,Za prvé, NIE, a za druhé, idem s ním na oslavu k jeho kamarátovi."

,,Tak v sobotu?"

,,Daj mi pokoj."

,,Takže sobota. Dobre. O ôsmej večer ťa vyzdvihnem na rovnakom mieste kde aj dnes keďže mi nechceš dať adresu."

,,Nie, nedám ti ju. Veď ťa ani nepoznám."

,,Už ma predsa pomaly spoznávaš. Alebo ju mám vyžobrať od tvojich kamarátok?"

V jeho očiach som videla, že to myslí vážne.

,,Vyhrážaš sa mi? Na čo ti to bude? Chceš ma špehovať?"

,,No to určite. Budem k tebe chodiť na návštevu a zoznámiš ma so svokrovcami."

,,S kým????????" vypúlila som oči.

,,Len žartujem."

Prišla k nám čašníčka s horúcimi čokoládami a obidve nám ich položila na stôl.

,,Poprosím aj hneď účet. Ponáhľame sa." Povedal jej

,,Koľko stála jedna?" spýtala som sa ho.

,,Zbláznila si sa? Ja som tu chalan, takže to cvakám ja!" pozrel sa na mňa jeho zelenými očami.

 Srdce sa mi zasa rozpumpovalo. Wow... Odvtedy som sa nezmohla ani na slovo. Rozochvelo sa mi celé telo.

Zaplatil čašníčke aj s tringeltom a odišli sme do auta. Tringelt? Hm, ale asi sa len predomnou ukazuje.

Prišli sme autom na parkovisko vedľa kina a skoro som odpadla. Bola tam jedna moja spolužiačka s frajerom. Zrovna ju som tam nepotrebovala vidieť. Našťastie nevyzerali, že idú do kina. Vystúpila som z auta a dala som si kapucňu na hlavu a pred tvár rukáv od bundy.

,,Si tu inkognito?" zasmial sa na mne.

,,Ešte sa ma to aj pýtaj!" zagánila som.

Išli sme hore do kina, kúpil jedny veľké pukance a dve kofoly a sadli sme si do predposledného radu do stredu.

O 5 minút sa horor začal. Už od začiatku to vyzeralo strašidelne. Dávala som si ruky pred oči a zrakom som prechádzala po celom kine. Všimla som si ho ako sa na mňa pozeral a asi sa na mne náramne bavil.

,,Nesmej sa mi!" oborila som sa naňho.

,,Nesmejem sa." A usmial sa.

V strede hororu to bolo priam až nechutné. Rezali pílou koho videli. Schúlila som sa na mieste do guľôčky a sklonila som hlavu ku kolenám aby som to nevidela. Rýchlo som od strachu dýchala a dala som si ruky pred tvár aj keď mi kolená kryli výhľad. V tom som pocítila ako ma zozadu objal a druhou rukou mi stiahol ruky z tváre.

,,Neboj sa, je to iba film." Usmial sa na mňa.

,,Ale veľmi nechutný a strašideľný." Povedala som a otriasla som sa. Stiahol ruku z mojich rúk, ale druhú mal stále na mojom chrbte. Strašne ma to štvalo.

,,Daj tú paprču preč!!!" mierne som naňho skríkla a on dal obe ruky pred seba akoby sa vzdával a povedal: ,,Jasné, prepáč."

Sedela som aj naďalej ako gulička. Schúlená, ale už som sa na film pozerala. V tom zasa nechutnosť.
Hlavu som rýchlo otočila nabok, zavrela som si oči a ruky som si otočila tam, odkiaľ išiel film. Neuvedomila som si však od toľkého strachu, že som sa otočila práve k nemu a keďže som bola v guličke tak som bola aj nižšie a mala som ju vlastne takmer opretú o jeho rameno.
Znova dal ruku okolo mojich pliec a pritiahol si ma k sebe. Teraz už bola moja tvár celá schúlená na jeho ramene a on ma hladkal po tom mojom. Otvorila som oči a pozrela som sa naňho. Lenže on sa na mňa už asi dávno pozeral ako sa k nemu túlim. Pomaly sa na mňa zhora usmial. Odvrátila som zrak a rýchlo som sa od neho odtrhla a odsunula na druhý kraj môjho sedadla. Všimla som si na ňom, že mu úsmev sklesol. Nikdy sa mi  nepáčilo, keď boli ľudia v mojej prítomnosti smutní. A tak som sa rozhodla urobiť trocha malého hereckého výkonu na rozveselenie.

Trpezlivo som čakala kedy sa objaví ďalšia strašidelná udalosť vo filme. Oplatilo sa čakať. Znova som sa schúlila do guľôčky a naklonila som sa k jeho ramenu, ale nedotkla som sa ho. Prikryla som si tvár rukami a zatvorila oči.

,,Už sa skončila tá nechutná časť? Je to v pohode?" pýtala som sa ho so zavretými očami.

,,Áno, už ich tam len naháňa."

,,To pre mňa nie je v pohode!"

,,Klídek, veď už bude koniec."

Uf, chvalabohu sa tento boj so strachom z filmu skončí. Ale on stále nebol šťastný. Asi ho dosť nahnevala moja reakcia. Aaaachhhhh, ako ho mám rozveseliť?!?!
Schúlila som sa do guičky a oprela som sa mu o rameno so zavretými očami, ale asi nižšie lebo som na uchu zacítila ako sa mu rozpumpovalo srdce.
Otvorila som si oči a pomaly som otáčala tvár k tej jeho. Pohľady sa nám stretli. Rozbúchalo sa mi srdce ako o život a telom mi prešiel rýchly impulz. Obaja sme zamrzli, ale moje oči sa od tých jeho nechceli ani pohnúť. A tie jeho od mojich tiež. Nedalo sa mi odvrátiť zrak. Proste to nešlo.
V tom sa skončil film a svetlá sa rozsvietili.

Hneď som sa otočila k bunde a začala som si ju obliekať.

'Bože, Jakub sa o tomto nesmie dozvedieť!!!'