„Candy, počkaj," zakričala som cez celú chodbu a rýchlo som sa snažila dostať pomedzi všetky tie socky, ktoré boli na sebe natlačené ako sardinky. „Ahoj, Barbie." „Kedy budeš robiť party?" „Princezná, ako sa máš?" bolo počuť zo všetkých strán, no ja som všetkých ignorovala. Ladným krokom som prešla pomedzi ľudí a konečne som sa dostala ku Candy. „Čo chceš?" vyprskla nervózne a ja som mala pocit, že je mierne frustrovaná. „Musím ísť za Natom na tréning, tak ak chceš, rýchlo hovor alebo poď som mnou," povedala nechutne, no ja som si na ten tón v jej hlase už zvykla. „No vieš, zajtra je piatok a ty si si chcela ísť kúpiť tie šaty, čo majú u Chanela už v pondelok, no keďže si si ich nebola kúpiť, tak som ich kúpila ja," triumfálne som sa usmiala, no hneď som sa vo vnútri pokarhala, lebo jediné, čo dnes ešte potrebujem, je, aby ma začala Candy ohovárať aj s Natom a celým basketbalovým týmom a roztlieskavačkami. „Fajn," odvrkla a uhla pohľadom, ktorý zabodla do zeme."Prečo si si ich kúpila?" spýtala sa po chvíli a doslova ma prebodávala pohľadom. Konečne sme sa dostali preč zo školských chodieb a na miesto vône všetkých študentov mi do nosa udrela vôňa jari a čerstvo pokosenej trávy. „Neviem, páčili sa mi a keď si si ich nekúpila ty, tak som si ich kúpila ja. Žiadne pravidlá som predsa neporušila," sykla som a zabodla pohľad do zeme. Mala som právo si tie šaty kúpiť, keďže ona si môže právo na nejakú vec vyhradiť len na dva dni, čo v tomto prípade jednoznačne neboli dva, ale štyri dni. „Máš pravdu," mykla precom a afektovane si prehodila svoje čierne vlasy na druhú stranu. Išli sme po asfaltovej cestičke, ktorá vedie ku basketbalovému štadiónu, čo je len niekoľko minút od školy. Cestička bola celá od trávy, pretože dnes okolo školského areálu kosili trávu a zjavne zabudli pozametať. „Bože, prečo musia vkuse kosíť tú posratú trávu?" frustrovane sykla Candy a niečo si mrmlala popod nos. „Lebo tráva rastie?" zasmiala som sa a nadvihla som jedno obočie. „Čo máš vkuse za problém, Barbie?" Potlačila som nutkanie prevrátiť očami a radšej som pridala do kroku. „Poď, aby ťa Nate dlho nečakal." „Prečo musíš byť taká hnusná? Nate ti nič nespravil," povedala a rukou ma zastavila. Jej oči sa vpíjali do tých mojich a ja som nesmela sklopiť oči, lebo by som definitívne prehrala tento boj. ‚Stačí mi, že chodí s tebou, ty krava', mala som chuť vyprsknúť, no ovládla som sa. Musím si zapamätať jedno - Candy je kráľovná, ja som len jej nasledovníčka. „Nemám s ním problém, len som podráždená, prepáč," vydýchla som, lebo som chcela ukončiť tento konflikt medzi nami. „To ja by som mala byť podráždená, dopekla. Ukradla si mi šaty!" „Čože som ti?" zatvárila som sa, že zle počujem. „Ukradla si mi šaty, ty krava!" pustila mi plece a začala kráčať smerom ku štadiónu. „Candy, prestaň." „Prečo, dopekla, si si kúpila tie šaty? Ha?" zvrieskla a ja som mala pocit, že sa na mňa vrhne a vytrhá mi všetky vlasy na hlave. „Ak ich nepôjdeš vrátiť, už nie si moja kamarátka." „Čo? Si normálna?" „Som. Buď tie šaty alebo ja. Tak kto?" „Asi tie šaty," mykla som plecom a otočila som sa na päte. „Stoj," zvrieskla a pribehla ku mne. Stisla mi ruku a otočila si ma k sebe. „Opováž sa byť ku mne hnusná, rozumieš? A teraz pekne pôjdeš so mnou a opováž sa tváriť nepríjemne." „Fajn," odfrkla som a spolu s ňou sme kráčali po chodníku.
„Nate, " hodila sa mu okolo krku Candy a vlepila mu na ústa dlhočizný bozk. Nechcela som sa zatváriť znechutene, no aj tak sa moje kútiky úst trochu pohli. „Ahoj princezná," žmurkol na mňa Damien a prišiel ku mne. Prehodil si cez plece baseballovú bundu a na tvári sa mu zjavil úprimný úsmev. „Ahoj Damien," povedala som rezervovane a tak, ako predtým Candy, som si vlasy prehodila na jedno plece. Snažila som sa, aby to nepôsobilo afektovane, pretože afektovanosť neznášam najviac na svete. Candy je stelesnená afektovanosť, no tým, že som jej kamarátka, mám veľa výhod aj nevýhod. Som populárna a nevyžaduje sa odo mňa namyslenosť a zlé známky. Učím sa vážne perfektne, z testov mám zväčša A a A+, len občas sa mi pritrafí B. Môžem spievať aj v školskom zbore, ktorý sa pred tým, ako som tam vstúpila, považoval za najtrápnejší krúžok na škole a po mojom príchode je piaty najpopulárnejší na škole. „Ako sa máš?" „Fajn, a ty?" „Super," povedal a namieril si to rovno ku Candy. Počula som, ako slizko sa jej prihováral a priam všetci chlapci sa okolo nej motali, chválili jej oblečenie a make-up a ja som len postávala na boku, čakajúc, kedy vyjde z budovy môj malý brat a budem môcť ísť domov. „Princezná, ideš zajtra na party ku Clarkovi?" „Asi áno," odpovedala som a z kabelky som si vytiahla mobil. Vytočila som číslo môjho brata a telefón som si priložila k uchu. „Leo, kde si?" spýtala som sa a prameň vlasov som si natáčala na prst. „Už idem," povedal a zložil.
Prvá časť!! Okej, som späť a mám v pláne písať ďalej túto story ak budú dobré ohlasy tak do komentu napíšte ako ju hodnotíte. Má zmysel pokračovať? :)
Zdieľajte a ak sa páči dajte vote (hviezdička).
Love u all
