Vopred sa ospravedlňujem za otrasnú časť, ale v najbližších dňoch už sem vopchám Justina takže :3
Do Clarkovho domu sme vošli ruka v ruke, naše prsty boli jemne prepletené a obaja sme sa usmievali a Nate mi niečo šepkal do ucha, no ja som ho nevnímala. Moje oči si premerali celú miestnosť pred nami, skenovala som miestnosť pred nami a keď sa moje oči nestretli s Candy, pochytila ma panika. Kde do pekla je?
Niekto ma pobúchal po pleci a ja som sa v rýchlosti otočila, bála som sa, že je to Candy. „Ty si s Natom? Veď on je Candyn!“ vyhŕkla nejaká prváčka z našej školy a ja som sa len zachichotala, moje oči skenovali jej telo. „Myslím si že to nie je tvoja vec,“ mykla som plecom. „Och, ale prečo ste sa bozkávali? Doriti, veď to bol taký dokonalý pár!“ vyhŕkla frustrovane a prehrabla si vlasy. „To ty nemôžeš vedieť,“ zasmial sa Nate a jeho ruka sa dotkla môjho pásu. Jeho vôňa mi opantávala zmysly, nechápala som, ako to ten muž robí. „Fajn,“ hleslo porazene dievča a odišlo.
„To bolo čo?“ zasmiala som sa, moje oči hypnotizovali jeho pery. „Skôr kto,“ zaškeril sa a jeho ruka si ma pritisla bližšie k nemu. „Nebuď prasa, West,“ zašepkala som mu do ucha tieto slová a potom som mu jemne pohrýzla ušný lalôčik. „Toto nerob,“ šepol aj on, táto chvíľa mi prišla neuveriteľne sexi a možno to bolo aj tým, že všetky oči nás sledovali, skenovali každý jeden náš krok a podaktorí si niečo šepkali. Niečo však v priebehu pár sekúnd upútalo ich pozornosť viac ako sme boli my dvaja s Natom a všetci so zatajeným dychom sledovali osobu, čo schádzala dole po schodoch. Ladne po nich kráčala Candy, jej vlasy sa hýbali zo strany na stranu, jej ruky sa dotkli šiat a upravila si ich tak, aby bola s nimi spokojná. Jednou rukou si prehrabla vlasy a na tvári sa jej zjavil výťazoslávny úsmev. Za ňou išiel Clark, jeho košeľa bola do polovice rozopnutá, jeho vlasy boli – aké vlastne boli? Povedala by som, že ako po sexe, ale to by som nemala overené. Počkať? Vážne teraz uvažujem nad tým že som ešte s nikým nespala?
Nie, moju myseľ skôr zaujal fakt, že aj Candy vyzerala ako po sexe.
Pomaly prišla k nám, jej úškrn bol neprehliadnuteľný. „Kde ste boli, hrdličky?“ odfrkla si, ruky si založila na prsia a skenovala nás pohľadom. „No jasné, Barbie. Ktorý by ti v týchto šatách neodolal?“ Zabodla som oči do tých jej, nechápala som, ako niečo také mohla povedať. „Candy, myslíš si, že na vine sú moje šaty? To by s tebou skončil v hrobe,“ sykla som, nervy v mojom hlase boli ividentné. Nenávidela som ju, moje telo zaplavila túžba streliť jej facku, no po tuhom premýšľaní som to zamietla. Aký by to malo význam?
Nijaký. V miestnosti sa ozvalo hlasné „ou“ a Candy všetkých prebodla jej pohľadom. „Nemusela si sa takto strápňovať, Barbie. Stačilo povedať že už chceš obnosený tovar,“ mykla plecom, no Natovi sa na krku napla žila a bola viditeľná, možno až príliž. „Takže,“ odmlčala sa, poctivo vyberala slová, „vy ste teraz spolu?“ „Nie,“ obaja sme vyslovili naraz, nemalo zmysel klamať. „A chceli by ste?“ spýtala sa, nad jej otázkou som nechápavo zvyhla jedno obočie. „Nie“- „Áno“ ozvali sme sa nesúhlasne. Otočila som sa celým svojim telom k Natovi, nechápala som, akú hru tu hrá, no on len na mňa nenápadne žmurkol. Prikývla som, aj keď som nevedela, čo má v pláne. „Áno, chceli by sme,“ dokončila som, na tvári sa mi zjavil zvláštny tvar úsmevu.
Candy zatla zuby, skenovala ma pohľadom, akoby hľadala, čo je na mne lepšie ako na nej. „Fajn,“ hlesla, zjavne nečaka moju odpoveď. „Rozchádzam sa s tebou, Nate,“ uprela zrak do jeho očí a potom sa na päte otočila a vrátila sa na schody, kde ešte stále stál Clark, jeho vlasy boli stále rozhádzané do všetkých svetových strán a nechápavo sledoval, čo sa tu všetko vlastne dialo.
Candy prišla k nemu, preplietla si prsty okolo jeho krku a pritiahla si ho bližšie za zátylok.Jej pery sa pritisli na tie jeho, silno a dravo. Odlepili sa od seba, Candy podala Clarkovi ruku a ťahala ho za sebou hore smerom k izbám.
Všetci sme nechápavo hľadeli na schody, nikto z nás nevedel pochopiť, čo sa vlastne dnes večer stalo. Nate si preplietol jeho prsty spolu s mojimi, otočil sa a zobral ma so sebou k pultu s alkoholom. Do ruky si zobral jeden pohárik, no podal ho mne. „Nepijem, som tu autom,“ zasmial sa a ja som prikývla. „Nazdravie,“ zodvyhla som jednu ruku, v ktorej som mala pohárik na znak toho, že si s ním pripíjam. Zasmial sa, jeho zuby boli dokonalé a rukami si vošiel do vlasov. Prehrabol si ich, potriasol hlavou a opäť sa na mňa pozrel. „Ako je to teraz s nami?“ spýtal sa, mykla som plecami, lebo odpoveď som nepoznala. „Netuším, jediné, čo viem je to, že sa budeme musieť hrať na pár, aby to Candy položilo.“ „Nepoložilo ju to teraz, prečo by ju to malo položiť neskôr? Zajtra, pozajtra?“ „Pretože Candy je Candy. Pred tebou sa bude tváriť že je to v poriadku, no pritom sa vo vnútri trápi viac ako by si si myslel.“ „Rozprávaš o nej ako o kamarátke,“ hlesol, jeho oči neustále upieral na moje telo. „Bola mojou kamarátkou.“ „Aha,“ povedal, zjavne pochopil moju situáciu. „Stálo nám to za to?“ hlesla som, bola som otrávená z celej tejto situácie, nemala som rada momenty, keď sa topím v neistote. „Dúfam, že áno,“ zasmial sa a skenoval ma pohľadom. „Nevypadneme odtiaľto?“ spýtal sa, do ruky si vzal pohár džúsu a odpil si z neho. „Nebudem sa brániť, nemôžem vystáť to, ako nás každý skenuje pohľadom.“ Obaja sme sa zasmiali, na nič viac sme sa nezmohli.
