Srčila som kľúčik do zámky od mamininho bytu, ktorý z času na čas prenajíma. Bol na konci mesta a z baru, v ktorom sme boli predtým s Natom, to bol poriadny kus cesty.
Nate mi pridržal dvere, aby som mohla pohodlne vojsť dnu a hneď ako sme boli obaja dnu, zavrel za sebou. Jeho ruka sa zastavila na mojom pleci a uvoľnene mi vyzliekol koženú bundu. Jemne sa dotýkal môjho pleca, moje telo ihneď zareagovalo a ja som bola nútená zahryznúť si do pery. „Nerob to,“ zasmial sa a bundu odhodil na skrinku vedľa nás. „Prečo?“ uškrnula som sa a moja ruka putovala na jeho brucho. S ľahkosťou si zhodil jeho bundu na zem a jeho prsty sa zrazu prepletali s mojimi vlasmi. Pritiahol si ma k sebe bližšie, pritisol pery na tie moje a ja som mu automaticky povolila vstup. „Kde je spáľňa?“ vyhŕkol pomedzi bozky a chytil ma za zadok. „Vzadu,“ odpovedala som a nohy som si obtočila okolo jeho pása. Dal sa do pohybu a keď prešiel cez dvere až do izby s posteľou, zoskočila som z neho a zvalila som ho na posteľ. Nečakal ani minútu, bolo zjavné, že alkohol mu prúdil krvou. „Urobíš ma?“ vyslovil nečakane a mne sa do líc nahrnula krv, aj keď bola v izbe tma. Zmocnila sa ma panika, zahryzla som si do pery a tuho uvažovala. V tom mi zazvonil mobil, ani som si neuvedomila, že som si nevypla zvonenie. Vytiahla som si ho z vrecka jeansov a keď som na obrazovke zbadala od Candy veľkým písmom napísané SOS, zmocnili sa ma obavy. „Mrzí ma to, nechcel som..“ „Ticho,“ dala som mu rýchlu pusu a priložila som mu prst na ústa, aby pochopil, že má byť ticho. Vytočila som jej číslo a mobil som si priložila k uchu. „Kde si? Bála som sa o teba.“ „Skončila som znásilnená v tmavej uličke dvoma čiernymi mafiánmi s vyťahanou výbavou,“ povedala som sarkasticky a Nate si hrýzol peru, aby sa nerozosmial.
Nechcela som to riskovať a tak som mu rýchlo prešla jazykom po pere, aby sa uvoľnil. Jeho ruka dopadla na moje brucho, kde prstom kreslil rôzne obrazce zatiaľ čo ja som sa rozplývala nad jeho dotykom. „Super, Barbie. Toto je to čo som chcela počuť.“ „Candy, ja do riti nie som Barbie, jasné? Dnes už nie,“ sykla som a hovor som zrušila. „Čo chcela?“ „Pýtala sa či som v bezpečí.“ „V najväčšom,“ usmial sa a vtisol mi bozk na ústa. „Nate?“ „Hm?“ „Ja to dnes nechcem, dobre?“ „Ty si ešte-?“ nestihol dopovedať a ja už som hlasno vyhŕkla, „nie, preboha. Len to proste nemám rada keď som opitá,“ zasmiala som sa, aby mi na to skočil. Prikývol a prikryl nás dekou. „Dobrú Barbie.“ „Dobrú West.“
Ako by sa dali označiť rána, keď sa ľuďom nechce vstávať? Sú to ťažké rána, ktoré my v Santa Monice poznáme až príliš dobre. Keď som si po niekoľkých sekundách uvedomila, že v posteli, kde prespalo už toľko ľudí, neležím sama, obliala ha horúčava. Kto tu dopekla je a ako sa sem dostal? Zrak mi padol na mužskú nohu a keď som dostala svoj pohľad presne tam kde som chcela – na tvár, takmer som sa zadusila na vlastnej sline. Čo doriti tu robí Nate?
Áno, presne v tom momente sa mi vybavil celý večer, klub, rozhovor, bozky.. a môj rozum sa neprestával diviť nad tým, čo som to vlastne spravila. No jasné, veď včera som sa hrala na svoje zlé ja, na Barbie, na moje alter ego čo vo mne žije. Och bože, prečo práve ja? „Nate,“ zabručala som a perinu som si potiahla čo najvyššie, aby som zakryla svoj zničený makeup a ubránila sa pocitu, že kvôli mne podviedol Candy. Teda, podviedol ako podviedol, ale ja sa nebozkávam len tak s niekým, takže áno – môžme to označiť ako čiastočná nevera.
„Čo?“ „Vieš vôbec kde si?“ vykukla som spoza periny a zbadala som jeho vydesený pohľad, keď zistil, že absolútne nevie, kde je. „Barbie?“ vyhŕkol zrazu a tričko, ktoré mal vyhrnuté do pol pása, si stiahol čo najnižšie. „Čo tu doboha robím?“ frustrovane si prehrabol vlasy a siahol po mobile, ktorý mal na stolíku vedľa postele. „Kámo, ja viem asi toľko čo ty,“ sykla som a strapaté vlasy som sa snažila upraviť. Zapol mobil a keď videl, koľko je hodín, spokojne si vydýchol. „Je len šesť.“ Vydesene som sa na neho pozrela a spomenula som si, že dnes musím písať písomku z matematiky.
„My sme spolu spali?“ spýtal sa, jeho obočie vyletelo niekde vysoko. Pozrela som sa pod perinu a potom znova na neho. „Nie. Máš šťastie!“ „Drž hubu Barbie, musím ísť.“ „Och tak to sme dvaja,“ povedala som urazene a vyliezla som z postele. Namierila som si to do kúpeľne, kde som si opláchla tvár vodou a potom som odcupitala do chodby po kabelku. Do úst som si vhodila žuvačku, našla som korektor a špirálu, s tým by som mala vykryť všetko. Rýchlo som sa pred zrkadlom upravila a zaplietla som si voľný vrkoč, ktorý sa mi tiahol cez jedno plece a končil niekde pod prsiami. V predsieni som na seba hodila bundu a z kabelky som si vytiahla slnečné okuliare, aby niekto nevidel môj rozbitý výraz. „Kde si?“ zakričala som na celý byt, no nikto sa neozval.
Zapípala mi správa a tak som si z vrecka vytiahla mobil. „Sorry Barbie, musel som ísť na raňajky k Swanovým.“ „Strč sa West,“ v rýchlosti som odpísala a zabuchla za sebou dvere, celá rozčúlená a s nervami v koncoch.
Éjha, máme tu prvý (mini? o.O) zvrat. Čo na to hovoríte? ♥
Ja osobne som si to presne takto predstavovala, musí tam byť trochu rozpakov (či nie? :D). Viem, že sa stráášne (myslím) rozpisujem a tak len v krátkosti - ak chcete novú časť, potrebujem na TEJTO časti 4 VOTES (som nekompromisná :D) a nejaký koment (akože nemusíte ale mňa to potom tak nabudí viete čo myslím nie? :D). Takže xoxo a žite v mieri ♥
