Prečítajte si aj text pod časťou prosím!
Po necelých piatich minútach konečne vyšiel z budovy so svojou partiou kamarátov. „Candy, ja už idem,“ zakričala som jej. Otočila na mňa hlavu a prikývla. „Večer prídem,“ zakričala a ja som nenápadne prevrátila očami. ‚Tá suka mi nedá pokoj ani doma‘. Brat sa rozlúčil s kamarátmi a prišiel ku mne. „Ahoj,“ objal ma. „Ahoj, zlato,“ usmiala som sa a chytila som ho za ruku. „Prečo si smutná?“ spýtal sa po chvíli ticha. Len sme tak kráčali po chodníku smerom domov a ja som uvažovala nad tým, ako by som sa mohla vyhovoriť z dnešného stretnutia s Candy. „Len sme sa s Candy pohádali, to je všetko,“ mykla som plecami a potriasla som hlavou, aby som odstránila všetky ostatné myšienky. „Ja som ti hovoril, že je zlá.“ „Ja viem, ale to je komplikované, Leo. To časom pochopíš, neboj,“ stisla som mu ruku ešte silnejšie a pridala som do kroku. „Nemáš mi požičať päť dolárov na pracovné zošity? Mama mi nechcela nič dať, neviem prečo.“ „Jasné,“ usmiala som sa a z kabelky som si vytiahla peňaženku. Vytiahla som z nej desať dolárovú bankovku a podala som mu ju. „Zvyšok si nechaj,“ žmurkla som na neho a peňaženku som vložila naspäť do kabelky. Mohla som si dovoliť dať mu tých 10 dolárov, aj mama aj otec, lebo síce naša rodina nie je na tom s peniazmi tak ako Candyna, ale núdzu o ne nemáme.
S tými šatami od Chanela som klamala. Z kade by som preboha zobrala 11 000 dolárov? Vedela som, že Candy sa nahnevá a urobí mi scénku a ten pocit výťazstva som si nemohla nechať ujsť. Už dávno som chcela odísť od tej bandy hlupákov, ktorí si myslia, že sú najlepší na svete, pretože vždy, keď nie som pri nich, ma ohovárajú a viem, že Candy najviac. To si však nemôžem dovoliť, pretože náš zbor Waterfall by opäť získal prezývku teploši, homoši a neandrtalci, každý by sa mi smial do očí a ten pocit by som nezniesla.
Prišli sme na cestičku, ktorá vedie k nášmu domu. Ja som išla pred Leom a on išiel za mnou, pretože nikto nebol doma a ja som mala kľúče. Vytiahla som ich z kabelky a vsunula som jeden z nich do zámky. Pretočila som nim a vtedy sa dvere otvorili. „Poď prvý,“ kývla som rukou smerom dnu, aby brat pochopil, že môže ísť. „Ďakujem,“ zakričal už zo schodov a vybehol po nich hore. Počula som, ako zabuchol dvere na izbe. Stála som v chodbe a vyzúvala som si topánky. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Vyzerala som pekne, no trochu ako blázon, lebo moje vlasy už boli rozstrapatené a špirálu som mala napadanú pod očami. „Dopekla,“ zahrešila som a frustrovane som si poupravila vlasy. Pomaly som prešla do kuchyne, pretože som sa nikde neponáhľala a kabelku som si zložila na barový pult. Jednou dlaňou som zovrela rukoväť chladničky a otvorila som ju. Naskytol sa mi pohľad na širokú škálu vín, pív, syrov, mlieka a masla. „Bože,“ vydýchla som sklamane a dvierka som zabuchla celou silou. Chladnička vydala nepríjemný zvuk. „Neublíži ti to,“ mykla som plecom, narážajúc na to, že chladnička vydáva divné zvuky. Kabelku som znova chytila do ruky a vrátila som sa do predsiene, z ktorej som vyšla po schodoch na poschodie. Namierila som si to do svojej izby. Po prejdení prahu dverí som dvere zabuchla, zamkla som sa a po pár krokoch som sa dostala k posteli. Kabelku som pustila na zem a celá natešená som si ľahla a prikryla som sa dekou, ktorá bola položená na perine. Celé moje telo sa uvoľnilo a moje očné viečka sa spojili do jednej čiarky, keďže som ich zavrela. „Som doma,“ začula som zvuk hlasu, ktorý sa rozoznel po celom dome, a tak sa dostal aj do mojich uší. „Ahoj,“ odkričala som a celá nahnevaná, že mi moja mama prekazila oddychovú chvíľku, som sa postavila. Vrátila som sa naspäť ku dverám, odomkla som si ich a prišla som ku stolu, kde som mala naukladané všetky moje učebnice. Pohľad som zabodla na rozvrh vysiaci na stene. Fyzika, matematika, francúžština, dejiny, telesná... Vďaka ti Bože, že toto všetko viem. Do ruky som si zobrala všetky potrebné učebnice a vložila som si ich do ďaľšej kabelky, ktorú si vezmem zajtra. Preložila som si do nej aj zvyšné veci ako vreckovky, žuvačky a slnečné okuliare. Pohľad som zabodla na telefón, celú moju izbu naplnila pre moje uši známa melódia piesne My blood od Ellie Goulding. Mobil som si vzala do ruky a jedným ťahom som prešla po obrazovke prstom. „Áno?“ spýtala som sa milo, keďže toto číslo som v telefóne uložené nemala. „Ehm, ahoj. Ja sa ozývam na tvoj inzerát, čo som našiel na internete. Mal by som záujem o doučovanie z angličtiny. Som zo školy, ktorú si tam spomínala.“ „Ahoj. Nečakala som, že sa niekto ozve, ale nemám námietky. Vieš kde je Starbucks pri škole, že?“ „Jasné.“ Zacítila som úsmev v chlapcovom hlase a tak som sa pousmiala aj ja. „Čo povieš na prvé stretnutie tam? Dnes nemám čas, pretože príde ku mne kamarátka, no zajtra nič nemám.“ „Myslíš Candy?“ spýtal sa a mala som pocit, že je trochu zarazený. „Áno,“ kývla som hlavou, aj keď som to vôbec nemala v pláne. „Prečo?“ doplnila som svoju otázku a čakala na odpoveď, ktorá vyjde z jeho úst. „Lebo..“ nachvíľu zmĺkol, zdalo sa mi, že rozmýšľa. „To je jedno.“ „Dobre, fajn. Tak čo tak zajtra?“ „Môže byť.“ Usmiala som sa, celkom som sa tešila na doučovanie tohto cez telefón milého chlapca. „A aké je tvoje meno?“ „Nate,“ povedal s ľahkosťou a zložil. Počkať, to akože Candin Nate? Na tvári sa mi zjavil nečakaný úsmev, no nepoznala som celkom príčinu tohto úsmevu.
Mám nápad. Neviem sa rozhodnúť, kto by predstavoval hlavné postavy (Barbie, Candy, Nate..) takže ak máte nejaké nápady, zanechajte mi koment alebo napíšte do inboxu (rada vám odpíšem aj na iné veci). Ďakujem :)
Takže dnes taktiež krátka časť, ale aspoň budú bývať častejšie (hahaha mala by som ich aj písať čo? :D). Ak sa vám páči dajte mi prosím vote a nikto sa nebude brániť komentáru. Nová časť bude ak na tejto časti budú 3 votes!!! Love u ♥♥
